Čo je to systém ochrany vkladov?
11. apríla 2018
Peniaze uložené v banke, napríklad na sporiacom účte, nazývame vkladom. Obchodný model väčšiny bánk spočíva v tom, že tieto peniaze požičiavajú ďalším klientom, pričom pre klientov, ktorí si chcú peniaze z účtu vybrať, si z nich ponechávajú len určitú časť. Aby bola veľká časť týchto vkladov v bezpečí aj vtedy, keď banka zlyhá, banky odvádzajú príspevky do poistného fondu známeho ako systém ochrany vkladov. Tento systém je dôležitý z hľadiska zachovania dôvery v bankový systém a jeho účelom je zabrániť tomu, aby v krízových situáciách dochádzalo k hromadnému výberu úspor.
Ako ochrana vkladov funguje?
Systémy ochrany vkladov v Európe v súčasnosti pôsobia na úrovni jednotlivých krajín, hoci už boli dohodnuté minimálne štandardy na úrovni EÚ. Podľa pravidiel EÚ tieto systémy zaručujú krytie vo výške 100 000 € na vkladateľa. V niektorých členských štátoch existuje viacero systémov ochrany vkladov, ktoré organizujú rôzne bankové skupiny, napríklad sporiteľne, družstevné banky, banky verejného sektora či súkromné banky.
Ak v prípade zlyhania veľkej banky príslušný vnútroštátny systém ochrany vkladov nedokáže pokryť straty vkladateľov, môže sa stať, že sa na ich vyrovnanie použijú peniaze daňových poplatníkov, na úkor štátneho rozpočtu. Ako ukázala banková kríza, problémy bánk prekračujú hranice jednotlivých krajín.
Aké kroky sa v tejto oblasti podnikajú na európskej úrovni?
Európa sa v reakcii na finančnú krízu rozhodla spojiť sily v záujme ochrany daňových poplatníkov a vkladateľov. Veľké banky, ktoré spolu držia viac ako 80 % všetkých bankových aktív v eurozóne, v súčasnosti v rámci bankovej únie podliehajú dohľadu, ktorý jednotným spôsobom v celej eurozóne vykonáva jednotný mechanizmus dohľadu, tvorený ECB a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Riešením krízových situácií bánk, tzn. procesom riadenej reštrukturalizácie bánk, ktoré zlyhávajú, resp. pravdepodobne zlyhajú, je poverený jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií.
Európski lídri v súčasnosti rokujú o možnostiach účinnejšej a konzistentnejšej ochrany súkromných vkladov na európskej úrovni. Ide o poslednú zatiaľ chýbajúcu časť bankovej únie.
Európsky systém ochrany vkladov by zaručoval ochranu vkladateľov bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Vďaka spojeniu prostriedkov by bolo možné ľahšie zvládať rozsiahle šoky a systémové finančné krízy, ktoré prekračujú kapacity jednotlivých krajín, bez nutnosti použiť verejné prostriedky. Takýto systém by zároveň oslabil prepojenie medzi bankami a ich príslušnými národnými vládami, keďže banky by boli v čase krízy od verejných prostriedkov menej závislé.
Ako by európsky systém ochrany vkladov fungoval?
Európska komisia ho navrhuje zaviesť postupne. Vybudovanie fondu ochrany vkladov s cieľovým objemom 0,8 % krytých vkladov (čo podľa údajov z roku 2011 predstavuje približne 43 mld. €) by okrem toho bankám trvalo niekoľko rokov. Z výsledkov výskumu vyplýva, že fond s takýmto objemom by stačil na vyplácanie vkladov aj počas vážnejšej krízy, než bola finančná kríza v rokoch 2007 až 2009. Na základe súčasných návrhov by príspevky bánk do fondu ochrany vkladov záviseli od rizík, ktoré podstupujú v porovnaní s ďalšími bankami v rámci celej bankovej únie, a nie len v rámci toho istého členského štátu.