TLAČOVÁ KONFERENCIA

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 14. decembra 2017

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem a podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Naďalej očakávame, že na súčasnej úrovni zostanú dlhšie, a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív.

Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, potvrdzujeme svoj zámer pokračovať od januára 2018 v čistom nákupe aktív v rámci programu nákupu aktív tempom 30 mld. € za mesiac až do konca septembra 2018, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu. V prípade zhoršenia výhľadu vývoja inflácie, alebo ak finančné podmienky prestanú zodpovedať ďalšiemu napredovaniu k trvalej zmene vývoja inflácie, sme pripravení program nákupu aktív rozšíriť a/alebo predĺžiť jeho trvanie. Eurosystém bude reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív aj po skončení čistého nákupu aktív, a to počas dlhšieho obdobia, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné. Toto opatrenie prispeje k priaznivému stavu likvidity, ako aj k primeranému nastaveniu menovej politiky.

Naše menovopolitické rozhodnutia zachovávajú veľmi priaznivé podmienky financovania, ktoré sú naďalej potrebné na zabezpečenie trvalého návratu miery inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %. Aktuálne informácie vrátane najnovších projekcií našich odborníkov poukazujú na výrazné tempo hospodárskej expanzie a podstatné zlepšenie výhľadu hospodárskeho rastu. Vzhľadom na výraznú cyklickú dynamiku a značný pokles miery nevyužitých kapacít možno s väčšou dôverou predpokladať, že inflácia sa bude približovať k nášmu inflačnému cieľu. Domáce cenové tlaky zároveň naďalej zostávajú celkovo tlmené a zatiaľ nevykazujú jednoznačné známky trvalého rastového trendu. Na ďalšie zintenzívnenie základných inflačných tlakov a podporu vývoja celkovej inflácie v strednodobom horizonte je preto i naďalej potrebná výrazná miera menovej stimulácie. Táto pokračujúca menová podpora sa poskytuje formou dodatočného čistého nákupu aktív, o ktorom sme rozhodli na našom menovopolitickom zasadaní v októbri, rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív a pripravovaných reinvestícií, ako aj prostredníctvom našej signalizácie budúceho nastavenia úrokových sadzieb.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Hospodárska expanzia v eurozóne pokračovala aj v treťom štvrťroku 2017 – reálny HDP sa medzikvartálne zvýšil o 0,6 % (po 0,7 % v druhom štvrťroku). Najnovšie údaje a výsledky prieskumov poukazujú na stabilné a plošné tempo rastu. Naše menovopolitické opatrenia, ktoré prispievajú k procesu oddlžovania, naďalej podporujú domáci dopyt. Súkromná spotreba profituje z pokračujúceho rastu zamestnanosti, ktorý je okrem iného výsledkom uskutočnených reforiem na trhu práce, i zo zvyšovania majetku domácností. Podniková investičná aktivita sa naďalej posilňuje vďaka veľmi priaznivým podmienkam financovania, rastu ziskovosti podnikov a zvyšujúcemu sa dopytu. V posledných štvrťrokoch stále rastú aj investície do nehnuteľností na bývanie. Vývoz z eurozóny okrem toho ťaží z rozsiahlej globálnej expanzie.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2017. Podľa nich by sa mal ročný reálny HDP zvýšiť o 2,4 % v roku 2017, o 2,3 % v roku 2018, o 1,9 % v roku 2019 a o 1,7 % v roku 2020. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2017 bol výhľad rastu reálneho HDP výrazne upravený nahor.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú celkovo vyvážené. Na jednej strane môže výrazná cyklická dynamika, naďalej podporovaná pozitívnym vývojom ukazovateľov sentimentu, viesť v najbližšom období k ďalšiemu nečakane pozitívnemu vývoju hospodárskeho rastu. Na druhej strane naďalej existujú riziká pomalšieho rastu súvisiace predovšetkým s globálnymi faktormi a vývojom na devízových trhoch.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne v novembri dosiahla 1,5 % (1,4 % v októbri). Ukazovatele základnej inflácie sa pritom v poslednom období mierne oslabili, čiastočne v dôsledku špecifických faktorov. Čo sa týka budúceho vývoja, na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že ročná miera celkovej inflácie sa bude v najbližších mesiacoch oslabovať, najmä v dôsledku bázických efektov cien energií, pričom neskôr by mala znova rásť. V strednodobom horizonte sa očakáva postupný rast základnej inflácie, ktorý majú podporiť naše menovopolitické opatrenia, pokračujúca hospodárska expanzia, zodpovedajúca absorpcia nevyužitých kapacít a zrýchľovanie mzdového rastu.

Tento vývoj sa celkovo odráža aj v decembrových makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie HICP dosiahnuť 1,5 % v roku 2017, 1,4 % v roku 2018, 1,5 % v roku 2019 a 1,7 % v roku 2020. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB zo septembra 2017 bol výhľad vývoja celkovej inflácie HICP upravený nahor, najmä vzhľadom na vyššie ceny ropy a potravín.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, menový agregát M3 naďalej rastie výrazným tempom. Jeho ročná miera rastu v októbri 2017 dosiahla 5,0 % (5,2 % v septembri), čo je odrazom vplyvu menovopolitických opatrení ECB a nízkych oportunitných nákladov držby najlikvidnejších vkladov. K rastu peňažnej zásoby tak naďalej najviac prispieval menový agregát M1, ktorý v októbri zaznamenal ročné tempo rastu 9,4 % (9,8 % v septembri).

Oživenie rastu úverov súkromnému sektoru pozorované od začiatku roka 2014 pokračuje. Ročná miera rastu úverov nefinančným korporáciám sa v októbri 2017 zvýšila na 2,9 % (z 2,4 % v septembri), zatiaľ čo ročná miera rastu úverov domácnostiam zostala nezmenená na úrovni 2,7 %.

Účinok opatrení menovej politiky prijatých od júna 2014 naďalej výraznou mierou prispieva k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti, prístupu k úverovým zdrojom (predovšetkým pre malé a stredné podniky) a úverových tokov v rámci celej eurozóny.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo potrebu výraznej miery menovej akomodácie na zabezpečenie trvalého návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %.

Pozitívny účinok našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach, zameraných na zvýšenie dlhodobejšieho rastového potenciálu a obmedzenie zdrojov rizík. V záujme zvýšenia odolnosti, zníženia štrukturálnej nezamestnanosti a podpory produktivity a rastového potenciálu eurozóny je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem vo všetkých krajinách eurozóny. Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, čoraz viac stabilná a plošná hospodárska expanzia podporuje argument za doplnenie fiškálnych rezerv, predovšetkým v prípade krajín s naďalej vysokým dlhom verejnej správy. Všetkým krajinám by pomohlo zintenzívniť snahy o viac prorastový charakter verejných financií. Dôsledné, transparentné a konzistentné uplatňovanie Paktu stability a rastu a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, z hľadiska časovej kontinuity i jednotlivých krajín, má pre zvýšenie odolnosti hospodárstva eurozóny naďalej zásadný význam. Posilňovanie hospodárskej a menovej únie zostáva prioritou. Rada guvernérov víta prebiehajúce diskusie o dobudovaní bankovej únie a únie kapitálových trhov a o ďalšom zlepšovaní inštitucionálnej štruktúry hospodárskej a menovej únie.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.