Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Rozlúčkový príhovor pri odchode z funkcie

Príhovor Jeana-Clauda Tricheta, prezidenta ECB, z 19. októbra 2011

Vážená pani spolková kancelárka,

predseda Európskeho parlamentu,

predseda Európskej rady,

predseda Európskej komisie,

predseda Euroskupiny,

vážený pán prezident Giscard d’Estaing,

vážený pán kancelár Helmut Schmidt,

vážení ministri, vaše excelencie, kolegovia guvernéri,

vážení zamestnanci ECB,

dámy a páni,

ubehlo vyše trinásť rokov od založenia Európskej centrálnej banky a takmer trinásť rokov od zavedenia eura. Po ôsmich rokoch pôsobenia vo funkcii prezidenta ECB sa môj mandát chýli ku koncu a ja si plne uvedomujem, akú veľkú dôveru vložili európske demokracie do ECB. Náš hlavný mandát udržiavať cenovú stabilitu, ako aj našu nezávislosť pri vykonávaní tohto mandátu, nám zverili obyvatelia Európy tvoriaci široké spektrum národov a politických strán.

Svedomitým plnením svojho mandátu zostávame verní demokratickej vôli členských štátov.

Spolu s mojimi piatimi kolegami vo Výkonnej rade, s dvadsiatimi dvomi kolegami v Rade guvernérov a s oddanými zamestnancami ECB sme boli povolaní uskutočniť dlhodobý a ambiciózny plán európskych národov.

Myšlienka jednotnej meny má hlboké korene v histórii. Netreba sa vracať do Rímskej ríše alebo čias Karola Veľkého. Stačí spomenúť českého kráľa Juraja Poděbradského, ktorý pred šesťsto rokmi navrhoval vytvorenie spoločnej európskej meny.

Dávno pred Wernerovou správou, ktorá bola zverejnená pred štyridsiatimi rokmi, vyzývali veľkí myslitelia všetkých európskych národností na zjednotenie vytvorením jednotného trhu, jednotnej ekonomiky a jednotnej meny. Toto historické pozadie nám umožňuje vidieť úspech eura ako novej meny, súčasné problémy eurozóny a budúcnosť hospodárskej a menovej únie v širších súvislostiach.

Úspech eura ako meny musíme hodnotiť z pohľadu jeho hlavnej úlohy. Za takmer trinásť rokov aj napriek viacerým vážnym svetovým hospodárskym a finančným šokom zostala priemerná ročná inflácia pre 332 miliónov občanov na úrovni 2,0 %. Napriek postupnému zvyšovaniu cien ropy a komodít je to výsledok, aký za takéto obdobie nedosiahla za posledných 50 rokov žiadna veľká európska krajina. Pre Nemecko je to lepší výsledok než pred zavedením eura, keď počas obdobia 13 rokov priemerná ročná inflácia dosahovala úroveň 1,6 %.

Rovnako významná je aj nízka úroveň inflačných očakávaní. Rada guvernérov ECB zaisťuje veľmi pevné ukotvenie cenovej stability na ďalších desať rokov v súlade s našou definíciou: na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %.

Euro je dôveryhodná mena, ktorá sa osvedčila ako veľmi dobrý uchovávateľ hodnoty postavený na pevných základoch.

Uplynulých osem rokov možno rozdeliť na dve rovnako dlhé obdobia.

Prvé štyri roky boli síce náročné, ale pre centrálneho bankára nijako výnimočné. ECB musela udržať stabilitu po prasknutí internetovej bubliny a v prostredí vysokých a nestálych cien ropy a energií. Zo všetkých síl sme sa snažili udržať fiškálne riadenie eurozóny v čase, keď tri hlavné krajiny chceli oslabiť Pakt stability a rastu. A ako vždy sme museli niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia, a to aj pri zvyšovaní úrokových sadzieb, čo nie vždy vyhovovalo všetkým vládam, účastníkom trhu či medzinárodným finančným inštitúciám. ECB bola za každých okolností nezávislá a taká aj zostane.

Po štyroch rokoch prišla finančná a hospodárska kríza.

Bola však úplne iná než krízy, ktoré sme zaznamenali za posledných 50 rokov. Nie ako prvý ropný šok v roku 1973 či druhý ropný šok v roku 1980. Nie ako kríza štátneho dlhu v osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. Nie ako ázijská kríza či prasknutie internetovej bubliny na začiatku milénia.

Od augusta 2007 čelíme kríze nového typu. Ide o svetový fenomén, aký svojou povahou a rozmermi nemá od druhej svetovej vojny obdobu. Prvýkrát za 66 rokov bol ohniskom svetovej krízy finančný systém vyspelých ekonomík.

Vplyv krízy na reálnu ekonomiku mohol prerásť do veľkej depresie, keby centrálne banky a ďalšie verejné orgány nepodnikli rýchle a rázne kroky.

Pokiaľ ide o ECB, od vypuknutia finančných turbulencií 9. augusta 2007 Rada guvernérov uplatňuje „zásadu oddelenia“. Oddelila „štandardné“ opatrenia – teda úrokové sadzby určované s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu v strednodobom horizonte – od „neštandardných“ opatrení, ktoré majú napomáhať lepšiu transmisiu našich štandardných opatrení v období narušeného fungovania trhu.

Dôveryhodnosť eura a pevné ukotvenie inflačných očakávaní na nasledujúcich 10 rokov zostávajú aj počas krízy pevne zachované, a to vďaka tomu, že neochvejne udržiavame svoj smer – cenovú stabilitu – prostredníctvom našej politiky úrokových sadzieb, zároveň však obozretne prijímame vhodné neštandardné opatrenia – prideľovanie neobmedzeného objemu likvidity s pevnou úrokovou sadzbou, nákup krytých dlhopisov a program pre trhy s cennými papiermi. A znovu podotýkam, že všetky rozhodnutia Rady guvernérov boli prijaté úplne nezávisle.

Od začiatku tejto krízy som uvažoval nad vlastnosťami, ktoré sa očakávajú od centrálnych bánk, a nachádzam tu analógiu s dvomi známymi etickými cnosťami, ktoré takmer pred sto rokmi pomenoval Max Weber: etikou presvedčenia a etikou zodpovednosti.

V mojej analógii sa mi „štandardné“ opatrenia spájajú s etikou presvedčenia a tie „neštandardné“ zase s etikou zodpovednosti. Zachovať integritu medzi zámerom a konaním je rovnako dôležité ako zachovať integritu medzi konaním a jeho dôsledkami. Naša „zásada oddelenia“ ponúka spôsob, ako zachovať oboje.

Max Weber vyhlásil: „Das bedeutet nicht, dass eine Gesinnungsethik gleichzusetzen ist mit Verantwortungslosigkeit oder dass eine Verantwortungsethik gleichzusetzen ist mit prinzipienlosem Opportunismus […]. Die Gesinnungs- und die Verantwortungsethik sind keine Gegensätze, sondern ergänzen einander.“ „To neznamená, že etika presvedčenia je totožná s nezodpovednosťou, alebo že etika zodpovednosti je totožná s bezzásadovým oportunizmom (...). Etika presvedčenia a etika zodpovednosti nie sú protiklady, ale navzájom sa dopĺňajú.“

Kríza odhalila slabé miesta vo všetkých významných vyspelých ekonomikách sveta. Udržateľnosť ich strednodobých až dlhodobých stratégií bola spochybnená. V prípade Európy – a najmä eurozóny – sa na konsolidovanom základe potvrdili pozitívne základné faktory, najmä pokiaľ ide o celkovú rozpočtovú situáciu a domácu a vonkajšiu rovnováhu. Keď sa však pozeráme na jednotlivé krajiny, najväčšia slabina hospodárskej a menovej únie spočíva v jej nedostatočnom riadení hospodárskej únie, zatiaľ čo menová únia splnila očakávania.

Prvým ponaučením, ktoré vyplýva z krízy, je potreba posilniť hospodárske riadenie. V mene Rady guvernérov neustále vyzývam na zásadnú zmenu v riadení. Nedávno schválený balíček šiestich právnych aktov predstavuje významný krok vpred. Ich zavedenie ukáže, či naozaj povedú k zásadnej zmene. Pán predseda Buzek, v tomto smere oceňujem odhodlanie Európskeho parlamentu pri rokovaniach s Radou.

Teraz je nevyhnutné ujasniť krízové riadenie v troch oblastiach: je treba posilniť schopnosť EFSF zabezpečiť finančnú stabilitu na základe presvedčivých národných rozpočtových a štrukturálnych politík, posilniť kvalitu bilancií európskych bánk a vypracovať vhodné riešenie na adaptáciu Grécka v strednodobom horizonte.

Práca v týchto troch oblastiach je naliehavá. Myslím, že slávny výrok Jeana Monneta: „Les hommes n’acceptent le changement que dans la nécessité et ils ne voient la nécessité que dans la crise“ – „Ľudia prijímajú zmenu len v prípade nutnosti a nutnosť si uvedomia len v čase krízy“ dobre vystihuje dnešnú situáciu: naozaj sa ocitáme v svetovej kríze. Rozlúčka dáva podnet zamyslieť sa nad minulosťou a prítomnosťou, ale zároveň je príležitosťou uvažovať o budúcnosti.

Pred chvíľou nás svojím príhovorom poctili dvaja zakladatelia Európskeho menového systému, ktorý bol predchodcom jednotnej meny Európanov. Som im veľmi vďačný, že sa s nami s nesmiernou štedrosťou podelili o svoje skúsenosti a hlbokú múdrosť.

Teraz na seba zoberiem riziko a dovolím si vyjadriť svoje osobné názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi Rady guvernérov ECB. Z dlhodobého historického hľadiska je Európa povolaná dovŕšiť projekt, ktorý nazývame „hospodárska a menová únia“. Znovu sa pýtam: bolo by príliš odvážne, keby táto budúca hospodárska a menová únia s jednotným trhom, jednotnou menou a jednou centrálnou bankou mala v aj výkonnú moc? Nemuselo by to byť ministerstvo financií, spravujúce veľký federálny rozpočet. Skôr by išlo o orgán, ktorý by priamo zodpovedal za najmenej tri oblasti: po prvé, dôsledné monitorovanie rozpočtových politík a politík konkurencieschopnosti, pričom vo výnimočných prípadoch – ak by niektorá ekonomika ohrozovala finančnú stabilitu eurozóny – by mal možnosť prijímať rozhodnutia okamžite uplatniteľné v konkrétnej ekonomike; po druhé, vykonávanie všetkých typických úloh výkonnej moci, pokiaľ ide o integrovaný finančný sektor únie, s cieľom sprevádzať úplnú integráciu finančných služieb; a po tretie, zastupovanie únie v medzinárodných finančných inštitúciách.

Znovu budem citovať Jeana Monneta, ktorý raz napísal: „Personne ne peut encore dire aujourd’hui la forme qu’aura l’Europe que nous vivrons demain, car le changement qui naîtra du changement est imprévisible.“ „Dnes nedokáže nikto povedať, aká bude podoba zajtrajšej Európy, pretože budúce zmeny, ktoré sa zrodia zo zmien súčasných, sa nedajú predvídať.“

Verím, že dnešné zmeny, ktoré vyvolala svetová kríza, patria medzi tie, ktoré by podľa Jeana Monneta mohli podnietiť vznik nového inštitucionálneho rámca.

V každom prípade ide o rozhodnutia, ktoré môžu prijať len naše demokracie, obyvatelia Európy, ktorým sa zodpovedáme.

Nech už je budúcnosť akákoľvek, môžem vás uistiť, že Rada guvernérov ECB bude naďalej svedomito plniť svoj hlavný mandát, a že ECB spolu s Eurosystémom budú naďalej oporou stability a dôvery.

Chcel by som srdečne popriať veľa úspechov môjmu nástupcovi Mariovi Draghimu, ktorý posledných niekoľko rokov prispieval v Rade guvernérov svojou múdrosťou a skúsenosťami. Prijímal spolu s nami všetky naše spoločné rozhodnutia. Vďaka jeho výnimočným kvalitám bude funkcia kapitána európskeho menového tímu spolu s Výkonnou radou a Radou guvernérov v tých najlepších rukách.

Na záver mi dovoľte, aby som sa osobne poďakoval všetkým ľuďom, s ktorými som v priebehu rokov spolupracoval na projekte európskej hospodárskej a menovej únie. Práve dnes by som chcel vzdať hold svojim kolegom tu v ECB, terajším aj bývalým členom Výkonnej rady, Rady guvernérov a Generálnej rady. Chcem vzdať hold všetkým zamestnancom ECB. Všetci majú rozhodujúci podiel na dosiahnutí nášho prvoradého cieľa. Preto si zaslúžia veľké uznanie a vďaku za svoju oddanosť, nasadenie, profesionalitu a veľmi tvrdú prácu.

Prítomnosť vyžaduje okamžité konanie. Budúcnosť vyžaduje, aby sme mali víziu nášho smerovania, cesty, ktorou by sme sa mali uberať.

Na margo okamžitého konania uvediem jeden slávny Goetheho citát: „Wissen ist nicht genug; wir müssen es anwenden. Wollen ist nicht genug; wir müssen es tun!“ „Nestačí vedieť, musíme vedomosti aj uplatniť. Nestačí chcieť, musíme aj konať.“ Myslím, že tento citát výborne vystihuje konanie, ktoré by malo Európe prinášať inšpiráciu v nasledujúcich dňoch.

Pokiaľ ide o smerovanie, Jean Monnet nám odkazuje toto povzbudenie do budúcnosti: „Continuez, continuez, il n’y a pas pour les peuples d’Europe d’autre avenir que dans l’union.“ „Pokračujte, len pokračujte. Budúcnosť európskych národov spočíva jedine v únii.“ A povedané slovami Alcida De Gasperiho: „È la volontà politica di realizzare l'Unione che deve essere il fattore determinante, la forza di propulsione.“ „Najdôležitejším faktorom, ktorý musí prevýšiť všetky ostatné, je politická vôľa budovať Úniu.“

Ďakujem vám za pozornosť.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá