Vyberte si experimentálne prvky, ktoré chcete vyskúšať

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 52017AB0046

    Stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017 k zmenám rámca Únie pre kapitálové požiadavky úverových inštitúcií a investičných spoločností (CON/2017/46)

    Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 5 – 16 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    31.1.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 34/5


    STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

    z 8. novembra 2017

    k zmenám rámca Únie pre kapitálové požiadavky úverových inštitúcií a investičných spoločností

    (CON/2017/46)

    (2018/C 34/05)

    Úvod a právny základ

    Európska centrálna banka (ECB) prijala 2. februára 2017 žiadosť Rady Európskej únie a 20. februára 2017 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (1) (ďalej „navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách“).

    ECB prijala 17. februára 2017 žiadosť Európskeho parlamentu a 20. februára 2017 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia dohľadu a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (2) (ďalej len „navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách“).

    Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách a smernice o kapitálových požiadavkách obsahujú ustanovenia súvisiace s úlohami ECB, ktoré sa týkajú politiky prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v súlade s článkom 127 ods. 6 zmluvy, ako aj ustanovenia súvisiace s príspevkom ESCB k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

    Všeobecné pripomienky

    ECB podporuje reformný balík Komisie, ktorý sa týka bankového sektora a ktorý do právnych predpisov Únie zavedie významné prvky programu globálnej regulačnej reformy. Od návrhu Komisie sa očakáva, že výrazne posilní regulačnú architektúru, čím prispeje k zníženiu rizík v bankovom sektore. Takýto pokrok pri znížení rizík vytvorí podmienky na dosiahnutie súbežného a pretrvávajúceho pokroku, pokiaľ ide o rozdelenie rizík.

    Toto stanovisko rieši otázky, ktoré sú pre ECB mimoriadne významné a ktoré sú rozdelené do dvoch častí: 1. zmeny existujúceho regulačného rámca a rámca dohľadu Únie a 2. implementácia medzinárodne dohodnutých noriem pre dohľad.

    1.   Zmeny existujúceho regulačného rámca a rámca dohľadu Únie

    1.1.   Zlepšenia piliera 2

    1.1.1.

    Cieľom navrhovaných zmien implementácie požiadaviek piliera 2 rámca Bazilej III (3) v smernici o kapitálových požiadavkách (4) (CRD) je dosiahnuť väčšiu konvergenciu v oblasti dohľadu v Únii jednoznačnejším vymedzením prvkov kapitálovej štruktúry a zavedením usmernenia k výške dodatočných vlastných zdrojov v rámci piliera 2 (pillar 2 guidance – P2G), ako aj výrazným sprísnením podmienok, na základe ktorých príslušné orgány môžu v tejto súvislosti vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu.

    1.1.2.

    Hoci ECB vo všeobecnosti podporuje konvergenciu v oblasti dohľadu, návrh na vypracovanie regulačných technických predpisov o dodatočných požiadavkách na vlastné zdroje nepredstavuje primeraný nástroj na dosiahnutie tohto cieľa.

    Po prvé, požiadavky piliera 2 sú špecifické pre každú inštitúciu, čo si vyžaduje, aby príslušné orgány používali úsudok pri výkone dohľadu. Len spoliehaním sa na regulačné technické predpisy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) alebo ich použitím pre časti rizikových prvkov sa nedosiahne prístup špecifický pre každú inštitúciu a založený na riziku, ktorý by zohľadňoval rôznorodosť rizikových profilov daných inštitúcií, a v skutočnosti by to príslušným orgánom znemožnilo včas reagovať na vývoj v oblasti rizík a v príslušnom odvetví.

    Po druhé, usmernenia EBA o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) (5) už poskytujú spoločný základ pre ustálené uplatňovanie SREP v Únii, čo umožňuje prijateľný stupeň úsudku pri výkone dohľadu a môžu byť doplnené používaním partnerských hodnotení EBA. V priebehu posledných rokov sa konvergencia značne zlepšila spolu s implementáciou týchto usmernení (6) a implementáciou metodiky SREP ECB, ktorá sa jednotne uplatňuje v rámci celého Jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) (7).

    Vzhľadom na tento pozitívny vývoj ECB zastáva názor, že súčasný rámec je primeraný a že jednotný trh bude i naďalej z hľadiska konvergencie ťažiť z existujúcich nástrojov, ktoré môžu byť prípadne doplnené o ďalšie využívanie partnerských preskúmaní EBA.

    1.1.3.

    Okrem toho navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách udeľujú úverovým inštitúciám, a nie orgánom dohľadu, právomoc za určitých podmienok rozhodnúť o zložení vlastných zdrojov držaných s cieľom splniť požiadavky piliera 2 a vylučujú možnosť stanovenia požiadaviek piliera 2 tak, aby boli splnené v plnom rozsahu pomocou vlastného kapitálu Tier 1. Podľa názoru ECB by si orgány dohľadu mali ponechať právomoc určovať požiadavku týkajúcu sa zloženia dodatočných vlastných zdrojov a vyžadovať, aby požiadavky na dodatočné vlastné zdroje boli splnené iba pomocou vlastného kapitálu Tier 1. Z prudenciálneho hľadiska banková kríza a najnovšie udalosti na trhu ukázali, že napríklad s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1 môžu byť spojené značné problémy, keďže schopnosť týchto nástrojov absorbovať straty nie je taká ako v prípade vlastného kapitálu Tier 1 a náklady na tieto nástroje by ešte viac ohrozili ziskovosť úverových inštitúcií. Okrem toho, odkedy ECB prevzala úlohy v oblasti prudenciálneho dohľadu, postupovala v praxi tak, že vyžadovala splnenie požiadaviek piliera 2 pomocou vlastného kapitálu Tier 1. Povinnosťou spĺňať vankúše iba pomocou vlastného kapitálu Tier 1 legislatívne orgány Únie stanovili, že uprednostňujú najkvalitnejší kapitál. Zmena v postupoch by viedla k nižšej predvídateľnosti pre úverové inštitúcie a k nerovnakým podmienkam.

    1.1.4.

    Zatiaľ čo zavedenie spoločného základu pre stanovenie usmernenia k výške vlastných zdrojov bude pomáhať pri konzistentnej implementácii takéhoto usmernenia v celej Únii, ECB zastáva názor, že z navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách by mala jasnejšie vyplývať potreba flexibility pri stanovení P2G. Predovšetkým by sa mal zohľadniť vzťah medzi prahovou hodnotou stresového testu a stanovením P2G. Keďže stresové testy v oblasti dohľadu slúžia ako východiskový bod pre stanovenie P2G, navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by v súlade s najlepšími súčasnými medzinárodnými postupmi mali tiež príslušným orgánom umožniť uplatnenie pevnej prahovej hodnoty pri stresových testoch v prípade všetkých úverových inštitúcií, ktorá môže byť nižšia ako celkové kapitálové požiadavky SREP (total SREP capital requirements – TSCR). Flexibilita pri využívaní pevnej prahovej hodnoty by mala byť k dispozícii natrvalo. Okrem toho by sa využívanie TSCR malo prispôsobiť metodike používanej v stresovom teste. Používanie prahovej hodnoty pre TSCR pri nepriaznivom scenári si napríklad vyžaduje uplatnenie prístupu dynamickej súvahy. Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by mali tiež zahŕňať ustanovenie o preskúmaní v lehote troch rokov.

    1.1.5.

    Okrem toho by sa mali ďalej objasniť spôsob, ako sa vzájomne ovplyvňujú P2G a požiadavky na kombinovaný vankúš. Malo by sa najmä zabrániť možným rozporom s cieľom proticyklického kapitálového vankúša. To vyžaduje vypustenie odkazu na riešenie „cyklických hospodárskych fluktuácií“ ako cieľa P2G. Okrem toho, aj keď by sa malo zabrániť akémukoľvek prekrývaniu medzi P2G a požiadavkami piliera 2, navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách musia objasniť, že ak stresový test identifikuje dodatočné druhy kreditných rizík v hypotetickej situácii, a tie sú súčasťou požiadaviek piliera 2, majú príslušné orgány možnosť uplatňovať opatrenia zamerané na riešenie takýchto rizík v P2G.

    1.1.6.

    Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách obmedzujú právomoci príslušných orgánov vyžadovať od úverových inštitúcií, aby im poskytli doplňujúce alebo častejšie informácie. Hoci ECB plne podporuje základný cieľ predísť duplicite pri predkladaní správ a znížiť náklady na vykazovanie, možnosť požadovať jednorazové podrobné údaje je nevyhnutná na riadne posúdenie rizikových profilov úverových inštitúcií, okrem iného na účely SREP. Tieto riziká sa ťažko v plnej miere zachytávajú vopred prostredníctvom harmonizovaného vykazovania, najmä kvôli spôsobu, akým sa rozvíjajú činnosti a riziká úverových inštitúcií. Okrem toho, príslušné orgány budú musieť vždy zhromažďovať dodatočné podrobné údaje s cieľom primerane posúdiť silné a slabé stránky úverových inštitúcií v súvislosti so špecifickými rizikami alebo triedami aktív, napr. v súvislosti s nesplácanými úvermi. ECB preto zastáva názor, že tieto obmedzenie by sa z navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách mali vypustiť.

    1.1.7.

    Príslušným orgánom by malo byť umožnené ukladať požiadavky na vlastné zdroje, ak úrokové riziko predstavuje podstatný zdroj obáv a nie iba vtedy, ak riziká presahujú určitú vopred stanovenú prahovú hodnotu. Mandátu navrhovaný pre EBA, ktorý spočíva v špecifikácii určitých pojmov na účely preskúmania expozície úverových inštitúcií voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností mimo obchodnej knihy, navyše ponúka vyčerpávajúci zoznam okolností, za ktorých sa vyžadujú opatrenia dohľadu v dôsledku možných zmien úrokových sadzieb (8). ECB zastáva názor, že príslušné orgány by mali mať väčšiu flexibilitu pri ukladaní opatrení dohľadu.

    1.1.8.

    Podľa navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách sú príslušné orgány povinné poradiť sa s orgánmi pre riešenie krízových situácií pred prijatím akejkoľvek dodatočnej kapitálovej požiadavky (9). Hoci ECB podporuje cieľ dosiahnuť účinnú koordináciu s orgánmi pre riešenie krízových situácií, návrh na formálnu konzultáciu s orgánmi pre riešenie krízových situácií pred stanovením dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje alebo pred poskytnutím usmernenia, ako sa uvádza v smernici o kapitálových požiadavkách, by v praxi predstavoval zbytočnú záťaž a bol by zbytočne formalistický, bez zlepšenia podstaty súčasných mechanizmov. Okrem toho, existujúce memorandum o porozumení medzi ECB a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (10), ktoré bolo po prvýkrát implementované v súvislosti s vypracovaním rozhodnutí SREP 2016, už zabezpečuje účinnú spoluprácu. Berúc do úvahy nezáväznú povahu kapitálového usmernenia, rozhodnutie uložiť takéto usmernenie by malo zostať mimo rámca spoločných rozhodnutí a malo by podliehať iba výmene informácií medzi členmi kolégia.

    1.2.   Vzájomné pôsobenie mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych právomocí

    ECB vo všeobecnosti podporuje odstránenie piliera 2 ako nástroja zo súboru makroprudenciálnych nástrojov, ale zdôrazňuje svoj názor, že odstránenie požiadaviek piliera 2 by nemalo viesť k tomu, že orgány nebudú mať dostatočné nástroje na vykonávanie svojho mandátu a dosiahnutie cieľov svojej politiky (11). Preto ECB podporuje navrhované vypustenie požiadaviek piliera 2 zo súboru makroprudenciálnych nástrojov iba pod podmienkou, že uvedený súbor nástrojov bude rozšírený a funkčný. Funkčný a účinný makroprudenciálny rámec je osobitne dôležitý v menovej únii, v ktorej sú potrebné makroprudenciálne politiky na odstraňovanie nerovnováh jednotlivých krajín alebo jednotlivých sektorov, čím zohráva kľúčovú doplňujúcu úlohu pri riešení rôznorodosti vo finančných a obchodných cykloch v jednotlivých členských štátoch, a tým pomáha zachovávať integritu jednotného trhu a chrániť finančnú stabilitu. Revidovaný rámec by sa zároveň mal vyhnúť podpore rozhodnutí o vyčlenení prostriedkov na určitý účel, ktoré by mohli zvýšiť riziko fragmentácie trhu a brániť konsolidácii bankového systému.

    Zo všeobecnejšieho hľadiska ECB zdôrazňuje dôležitosť dôkladného makroprudenciálneho preskúmania, ako to uviedla vo svojom príspevku ku konzultácii Európskej komisie k prehodnoteniu rámca Únie pre makroprudenciálnu politiku. Pokiaľ ide o zlepšenie funkčnej účinnosti makroprudenciálneho rámca, prednostne sa minimálne vyžadujú tieto úpravy súčasného rámca. Po prvé mala by sa vypustiť existujúca hierarchia postupnosti mechanizmu aktivácie (tzv. pecking order). Táto hierarchia poskytuje nepriaznivé stimuly, pokiaľ ide o výber nástrojov, a vedie k uprednostňovaniu nečinnosti. Po druhé rôzne postupy oznamovania a aktivácie pre makroprudenciálne opatrenia by mali byť zjednotené, zjednodušené a harmonizované. To by okrem iného znamenalo zavedenie jednotného a zjednodušeného postupu aktivácie pre používanie makroprudenciálnych nástrojov ustanovených v článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách (12) (CRR) a harmonizáciu postupov aktivácie pre rôzne kapitálové vankúše takým spôsobom, ktorý umožňuje makroprudenciálnym orgánom konať účinne, efektívne a včas. V tejto súvislosti by sa mali tiež zvážiť zmeny pravidiel týkajúcich sa vankúša iných systémovo významných inštitúcií a vankúša na krytie systémového rizika, aby sa objasnil účel týchto vankúšov, čím by sa odstránilo prekrývanie a zvýšila účinnosť ich použitia dotknutými orgánmi. Po tretie postup stanovený v článku 136 ods. 3 smernice o kapitálových požiadavkách by mal byť zjednotený spôsobom, ktorý každému určenému orgánu umožní posúdiť primeranú mieru proticyklického kapitálového vankúša štvrťročne, pričom mieru nastaví alebo znovu nastaví, iba ak nastane zmena v intenzite cyklických systémových rizík. V tejto súvislosti by sa postupy oznamovania miery proticyklického vankúša mali zmeniť s cieľom požadovať od určených orgánov členských štátov zúčastňujúcich sa na jednotnom mechanizme dohľadu, aby informácie uvedené v článku 136 ods. 7 písm. a) až g) smernice o kapitálových požiadavkách oznamovali aj ECB. ECB v neposlednom rade považuje za mimoriadne dôležité, aby bol rámec makroprudenciálnej politiky pravidelne revidovaný, berúc do úvahy vývoj v analytickom rámci, ako aj praktické skúsenosti s vykonávaním príslušnej politiky. V tejto súvislosti by sa mala zaviesť doložka o komplexnom preskúmaní makroprudenciálneho rámca počas nasledujúcich troch rokov, vrátane rozsahu a primeranosti súboru nástrojov.

    1.3.   Cezhraničná výnimka pre prudenciálne požiadavky

    1.3.1.

    ECB vo všeobecnosti podporuje zavedenie možnosti pre príslušný orgán udeliť výnimku z uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe dcérskej spoločnosti, ktorej ústredie sa nachádza v inom členskom štáte než ústredie jej materskej spoločnosti, čo je v súlade so zriadením Jednotného mechanizmu dohľadu a založením bankovej únie.

    1.3.2.

    Dodatočné prudenciálne záruky a technické úpravy by mohli riešiť prípadné obavy o finančnú stabilitu, ktoré vyplývajú z uplatňovania tohto mechanizmu výnimiek na bankovú úniu, ktorá sa stále dokončuje. Najmä by sa mohli zaviesť tieto dve dodatočné podmienky na to, aby mohli dcérske spoločnosti výnimku využiť: a) dcérske spoločnosti oprávnené na udelenie výnimky nesmú samy osebe presiahnuť určitú prahovú hodnotu, napr. prahové hodnoty významnosti stanovené v nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu; a b) na výnimku by sa malo uplatňovať dolné ohraničenie 75 %, t. j. minimálna požiadavka na vlastné zdroje sa môže znížiť najviac z 8 % na 6 % celkovej hodnoty rizikovej expozície. V tejto súvislosti by záruka bola potrebná iba v súvislosti s časťou požiadaviek na vlastné zdroje, na ktorú sa vzťahuje skutočná výnimka. ECB ďalej odporúča, aby boli tieto podmienky preskúmané 3 roky po tom, ako nadobudli účinnosť a mala by sa zohľadniť najmä skutočnosť, či by sa dolné ohraničenie malo ešte viac znížiť vzhľadom na vývoj bankovej únie.

    1.3.3.

    Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách by mali navyše upraviť, že záruka materskej spoločnosti voči dcérskej spoločnosti sa musí riadne zohľadniť v prudenciálnych požiadavkách pre kreditné riziko uplatniteľných pre materskú spoločnosť. Materská spoločnosť by najmä mala mať 100 % hlasovacích práv v dcérskej spoločnosti.

    1.3.4.

    Mali by sa tiež zaviesť primerané prechodné opatrenia, ktorými sa vykonávajú cezhraničné výnimky z kapitálových požiadaviek, berúc do úvahy plánovaný budúci vývoj bankovej únie načrtnutý v dokumente Komisie s názvom Oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o dobudovaní bankovej únie (13) (ďalej len „oznámenie o dobudovaní bankovej únie“).

    1.4.   Implementácia medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 9 (IFRS 9)

    Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách stanovujú prechodné obdobie pre rezervy pri očakávaných úverových stratách podľa IFRS 9 (14) s cieľom zmierniť vplyv IFRS 9 na regulačný vlastný kapitál Tier 1 úverových inštitúcií (15). ECB odporúča, aby sa prechodné opatrenia pre IFRS 9 začali uplatňovať od 1. januára 2018 s postupným lineárnym zavádzaním (16). V tejto súvislosti sa predsedníctvo Rady nabáda, aby zrýchlene schválilo právne predpisy, ktorými sa vykonávajú prechodné opatrenia pre IFRS 9.

    Okrem toho by bolo vhodnejšie uplatniť postupné zavedenie iba na počiatočné zníženie vlastného kapitálu Tier 1 (statický prístup) k 1. januáru 2018, a nie na výšky očakávaných strát vypočítané podľa IFRS 9 k dátumu vykazovania v prechodnom období (dynamický prístup), keďže tento posledný uvedený prístup by v skutočnosti spôsobil omeškania pri uplatňovaní IFRS 9 v plnom rozsahu (17).

    Aby sa predišlo dvojitému započítaniu súm doplnených do vlastného kapitálu Tier 1, ECB odporúča počas prechodného obdobia vykonať úpravy všetkých častí nariadenia o kapitálových požiadavkách, ktoré predpokladajú zníženie vlastného kapitálu Tier 1, to znamená úpravy súm doplnených do kapitálu Tier 2, súm neodpočítaných z odložených daňových pohľadávok a úpravy týkajúce sa zníženia hodnôt expozícií v prípade štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko, ukazovateľa finančnej páky a rámca veľkej majetkovej angažovanosti.

    Prechodné opatrenia by mali byť povinné pre všetky inštitúcie; v opačnom prípade inštitúcie, ktoré sa rozhodnú ich neuplatniť, by mohli naviesť ostatné inštitúcie na predčasné plnenie požiadaviek, čo by bolo v rozpore so samotným cieľom poskytnúť viac času na prispôsobenie sa počiatočnému zníženiu vlastného kapitálu Tier 1 pri prechode na IFRS 9.

    1.5.   Dodatočné odpočty a úpravy vlastného kapitálu Tier 1

    ECB víta vysvetlenie Komisie ohľadom oblasti pôsobnosti článku 104 ods. 1 písm. d) smernice o kapitálových požiadavkách a článku 16 ods. 2 písm. d) nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu, ako je uvedené v Správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o jednotnom mechanizme dohľadu zriadenom v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013 (ďalej len „správa o jednotnom mechanizme dohľadu“) (18), a najmä potvrdenie, že príslušné orgány môžu vyžadovať od úverovej inštitúcie, aby použila osobitné úpravy (odpočty, filtre alebo podobné opatrenia) pri výpočte vlastných zdrojov, ak nie je postup účtovania uplatňovaný úverovou inštitúciou považovaný z hľadiska dohľadu za obozretný. ECB sa domnieva, že v záujme zabezpečenia právnej istoty by sa takéto vysvetlenie malo zahrnúť priamo do smernice o kapitálových požiadavkách.

    1.6.   Materská spoločnosť v EÚ na medzistupni

    ECB víta požiadavku založiť materské spoločnosti v EÚ na medzistupni, čo platí pre bankové skupiny z tretích krajín s dvoma alebo viacerými inštitúciami založenými v Únii za predpokladu, že sú splnené určité kritériá alebo prekročené prahové hodnoty (19), keďže to orgánu konsolidovaného dohľadu umožní hodnotiť riziká a finančné hospodárenie celej bankovej skupiny v Únii a uplatniť prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe.

    V prípade niektorých aspektov navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách sa však vyžaduje ďalšie vysvetlenie, aby sa zabránilo regulatórnej arbitráži. Po prvé požiadavka by mala platiť pre úverové inštitúcie, ako aj pobočky z tretích krajín (to znamená aj v prípadoch, keď sa činnosti skupiny z tretích krajín v Únii výlučne alebo čiastočne vykonávajú prostredníctvom pobočiek). Po druhé po založení materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni, by sa malo vyžadovať, aby existujúce pobočky rovnakej bankovej skupiny z tretích krajín, ktoré prekračujú určitú prahovú hodnotu, boli opätovne založené ako pobočky úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v Únii, s cieľom zabrániť vzniku príležitostí na regulatórnu arbitráž, keďže dohľad nad pobočkami z tretích krajín nie je harmonizovaný. Z dlhodobého hľadiska je tiež dôležité harmonizovať regulačný rámec a rámec dohľadu pre pobočky z tretích krajín v Únii. Po tretie bez ohľadu na to, či je materská spoločnosť v EÚ na medzistupni založená ako finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo ako úverová inštitúcia, je potrebné zabezpečiť, aby rámec na určenie dohľadu na konsolidovanom základe neviedol k výsledku, ktorý nie je primeraný, a ktorý by mohol ohroziť vykonávanie efektívneho a účinného dohľadu zo strany príslušných orgánov, ktoré vykonávajú dohľad nad subjektmi patriacimi do skupiny z tretích krajín na individuálnom základe. V dôsledku toho, ak je materská spoločnosť v EÚ na medzistupni založená ako úverová inštitúcia a s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, by sa malo zvážiť zavedenie kritéria podobného tomu, ktoré je ustanovené v článku 111 ods. 5 smernice o kapitálových požiadavkách, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Okrem toho by sa mal objasniť rozsah pôsobnosti a postup spojený s uplatňovaním článku 111 ods. 5 smernice o kapitálových požiadavkách. Po štvrté v prípade rozporu medzi právnymi predpismi tretej krajiny a požiadavkou na jedinú materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni, čo by mohlo zabrániť alebo nadmieru skomplikovať dodržiavanie požiadavky týkajúcej sa materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni, by sa mala zvážiť možnosť udeliť výnimku, ktorá by príslušným orgánom umožnila vo výnimočných prípadoch a na základe voľnej úvahy povoliť zriadenie dvoch samostatných materských spoločností v EÚ na medzistupni (alebo umožniť oddelenie určitých podnikov od jedinej materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni). V takom prípade by sa prahová hodnota pre požiadavku na materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni mala uplatňovať na úrovni celej skupiny z tretích krajín skôr, než sa vykoná voľná úvaha, aby uplatnenie takejto voľnej úvahy neviedlo k obídeniu prahových hodnôt uplatniteľných na požiadavku založenia materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni, ako je ustanovené v navrhovaných zmenách smernice o kapitálových požiadavkách.

    1.7.   Proporcionalita pri predkladaní správ

    Pokiaľ ide o povinnosti predkladania správ pre menšie inštitúcie, ECB vo všeobecnosti podporuje primeraný prístup. V niektorých prípadoch by sa na menšie inštitúcie mali vzťahovať zjednodušené požiadavky na predkladanie správ podľa veľkosti, zložitosti a rizikovosti týchto inštitúcií.

    Navrhované zníženie frekvencie predkladania správ regulačným orgánom (20) malými úverovými inštitúciami bráni príslušným orgánom, aby nad týmito úverovými inštitúciami vykonávali primeraný dohľad (21). Regulačné správy sú veľmi dôležité, keďže sú jedným z hlavných zdrojov informácií pre nepretržitý dohľad nad menšími inštitúciami. Dostupnosť vhodných informácií umožňuje príslušným orgánom upraviť intenzitu opatrení orgánov dohľadu v súvislosti s týmito inštitúciami. Okrem toho, hoci by zníženie frekvencie predkladania správ znížilo náklady menších úverových inštitúcií na dodržiavanie predpisov z hľadiska ľudských zdrojov, je nepravdepodobné, že by to bolo menej zaťažujúce z hľadiska informačných technológií, keďže v každom prípade by tieto menšie inštitúcie museli mať k dispozícii vhodné informačné systémy a väčšina týchto nákladov už vznikla.

    Namiesto zníženia frekvencie predkladania správ regulačným orgánom ECB navrhuje možnosť zmeniť rozsah informácií, ktoré sa majú predkladať menším inštitúciám po tom, ako EBA posúdi finančný vplyv vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014 (22) v zmysle nákladov na dodržiavanie predpisov a výhod súvisiacich s dohľadom (23).

    Konzistentné uplatňovanie zásady proporcionality by sa malo systematickejšie uznať v celom nariadení o kapitálových požiadavkách. Mali by sa určiť prípady, v ktorých by primeranejší prístup mohol znížiť náklady na dodržiavanie predpisov bez ohrozenia režimu prudenciálneho dohľadu. Tiež by sa mohol stanoviť primeranejší prístup, najmä v oblasti vnútornej správy, režimu odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, odmeňovania a zverejňovania.

    1.8.   Automatické obmedzenia rozdeľovania výnosov

    Pokiaľ ide o navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách týkajúce sa maximálnej rozdeliteľnej sumy (MRS), ECB víta objasnenie v súvislosti s kapitálovou štruktúrou. ECB navyše navrhuje, aby všetky predbežné alebo koncoročné zisky, ktoré ešte neboli zahrnuté do vlastného kapitálu Tier 1 (bez už vyplatených výnosov), a nie len zisky, ktoré boli dosiahnuté po poslednom rozdelení, boli zahrnuté do MRS. Zamerať sa na najnovšie rozdelenie alebo platbu obmedzuje zisky, ktoré možno použiť na výpočet MRS. Úverové inštitúcie majú často rôzne dátumy prijímania rozhodnutí pre výplatu kupónov, dividend a bonusov. Čím častejšie úverová inštitúcia prijme rozhodnutia o rozdelení výnosov alebo ich vyplatí, o to viac sa skráti časové obdobie, počas ktorého dochádza k vytvoreniu ziskov, a teda je nižšia výška ziskov, ktoré možno použiť na výpočet MRS. Toto obmedzenie nie je odôvodnené, ak predbežné alebo koncoročné zisky, ktoré boli dosiahnuté, a ešte neboli zahrnuté do vlastného kapitálu Tier 1, sú vyššie ako rozdelené výnosy.

    1.9.   Kreditné riziko a kreditné riziko protistrany

    1.9.1.

    Hoci legislatíva na úrovni 2 komplexne objasnila modelovanie vo vzťahu ku kreditnému, trhovému a operačnému riziku, takéto špecifikácie stále chýbajú, pokiaľ ide o kreditné riziko protistrany. ECB odporúča zmeniť nariadenie o kapitálových požiadavkách s cieľom požadovať, aby EBA vypracoval regulačné technické predpisy so špecifickými kritériami posudzovania pre metódu interných modelov (IMM) a pre pokročilú metódu na výpočet rizika úpravy ocenenia pohľadávok (A-CVA). Tieto regulačné technické predpisy by mali podrobnejšie vymedziť hodnotenie závažnosti zmien a rozšírení modelov pre IMM, ako aj pre A-CVA. V neposlednom rade by sa malo doplniť ustanovenie, ktoré by od úverových inštitúcií vyžadovalo, aby od príslušných orgánov získali povolenie na uplatnenie prístupu A-CVA.

    1.9.2.

    Úverové inštitúcie, ktoré už zaviedli IMM, ju nepoužívajú výlučne, ale spolu s ostatnými (neinternými) metódami na výpočet niektorých z ich expozícií. To vyvoláva obavy z toho, že mnoho úverových inštitúcií nemusí byť schopných spĺňať požiadavku, že IMM nemožno uplatňovať v kombinácii s ostatnými metódami. Preto by sa nariadenie o kapitálových požiadavkách malo zmeniť, aby úverovým inštitúciám umožnilo získať povolenie na stále čiastočné používanie IMM pre kreditné riziko protistrany, ako im je to umožnené v prípade ostatných typov rizík.

    1.9.3.

    Okrem toho by sa súčasné pravidlá nariadenia o kapitálových požiadavkách na určenie parametra splatnosti mali rozšíriť na pokrytie expozícií vyplývajúcich z derivátových transakcií a z transakcií financovania cenných papierov a na pokrytie transakcií s neurčitou splatnosťou.

    1.9.4.

    Vymedzenie delty na účely dohľadu, ktorú navrhuje Komisia pre nový štandardizovaný prístup pre merania expozícií voči kreditnému riziku, by malo byť v súlade s matematicky správnymi normami Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS).

    1.10.   Zaobchádzanie s finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami

    1.10.1.

    ECB podporuje harmonizáciu a posilnenie dohľadu nad finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami. Je dôležité, aby opatrenia konsolidovaného dohľadu mohli byť priamo zamerané na materskú spoločnosť bankovej skupiny, bez ohľadu na to, či ide o inštitúciu alebo holdingovú spoločnosť. V tejto súvislosti je hlavným cieľom dohľadu zabezpečiť, aby materská spoločnosť riadila a koordinovala svoje dcérske spoločnosti spôsobom, ktorý účinne posilňuje konsolidovaný dohľad. Vo všeobecnosti by mal nový režim umožniť náležité zohľadnenie osobitných charakteristík finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a ich úlohy v rámci skupiny, s cieľom zabrániť nadmerným prekážkam pre fungovanie skupiny.

    1.10.2.

    Bolo by vhodné zlepšiť alebo objasniť niektoré aspekty navrhovaných zmien smernice o kapitálových požiadavkách a nariadenia o kapitálových požiadavkách. Napríklad je potrebné objasniť, akým spôsobom navrhované zmeny týkajúce sa schválenia finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností ovplyvňujú existujúce pravidlá dohľadu nad kvalifikovanými podielmi. Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách a nariadenia o kapitálových požiadavkách navyše neuvádzajú dostatočne jasne, ktoré zo súčasných ustanovení odkazujúcich na úverovú inštitúciu by sa na účely konsolidovaného dohľadu mali chápať ako odkazy na finančnú holdingovú spoločnosť a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť. Okrem toho sa tiež vyžaduje ďalšia špecifikácia v súvislosti s prebiehajúcimi opatreniami dohľadu, ktoré orgán dohľadu na konsolidovanom základe môže uplatniť na finančnú holdingovú spoločnosť a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

    1.10.3.

    Navyše je potrebné zvážiť vplyv navrhovaných zmien v článku 111 smernice o kapitálových požiadavkách. Zvláštnu obavu vyvoláva skutočnosť, že orgán dohľadu na konsolidovanom základe by sa mohol nachádzať v inej jurisdikcii, akou je jurisdikcia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. V takom prípade by orgán dohľadu na konsolidovanom základe musel zabezpečiť, aby konsolidované požiadavky spĺňala finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť usadená v inom členskom štáte. Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by mali obsahovať ustanovenia, ktoré podrobnejšie vymedzia, ako v tomto prípade uskutočňovať účinnú cezhraničnú spoluprácu.

    1.10.4.

    Navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách by tiež mali obsahovať ustanovenia, ktoré upravia zaobchádzanie s existujúcimi finančnými holdingovými spoločnosťami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, na ktoré sa tieto ustanovenia vzťahujú.

    1.11.   Dohľad nad veľkými cezhraničnými investičnými spoločnosťami

    Veľké a zložité investičné spoločnosti podobné bankám, ktoré poskytujú investičné služby, ktoré majú vplyv na ich súvahu, najmä tie s cezhraničnými operáciami, môžu predstavovať zvýšené riziká pre finančnú stabilitu, ako aj zvýšené riziko nepriaznivých účinkov na iné banky. ECB zastáva názor, že je potrebné zvážiť konsolidovaný a individuálny dohľad nad veľkými cezhraničnými investičnými spoločnosťami v Únii, ktoré sú podobné bankám, s cieľom zabezpečiť, aby obozretné a jednotné normy pre dohľad zodpovedali rizikám, ktoré tieto spoločnosti predstavujú. Jednou z možností by mohla byť zmena nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách s cieľom zabezpečiť, aby sa veľké cezhraničné investičné spoločnosti považovali za úverové inštitúcie (24). To by sa týkalo investičných spoločností, ktoré často vykonávajú činnosti podobné bankovým činnostiam, ktoré vykonávajú tiež banky. Pre investičné spoločnosti, ktoré nespadajú do tejto kategórie, by malo byť zachované súčasné odlišné zaobchádzanie zohľadnené vo vnútroštátnej úprave.

    1.12.   Vnútroštátne právomoci

    1.12.1.

    Nariadenie o JMD poveruje ECB osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, s cieľom prispieť k bezpečnosti a zdravému fungovaniu úverových inštitúcií a stabilite finančného systému. Tieto úlohy sa vykonávajú s plným ohľadom na jednotu a integritu vnútorného trhu a rovnaké zaobchádzanie s úverovými inštitúciami a s cieľom predchádzať regulatórnej arbitráži (25). ECB je na tento účel povinná uplatňovať celé príslušné právo Únie a v prípade, keď sa toto právo Únie skladá zo smerníc, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú (26), najmä smernicu o kapitálových požiadavkách a smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (27)(BRRD). Niektoré právomoci v oblasti dohľadu však nie sú osobitne uvedené v práve Únie a rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch vytvárajú asymetrie v právomociach ECB v oblasti dohľadu v zúčastnených členských štátoch.

    1.12.2.

    V tejto súvislosti ECB už preskúmala oblasť pôsobnosti a rozsah súčasných právomocí v oblasti dohľadu a stanovila prístup na zabezpečenie jednotného výkladu svojich právomocí. Napriek tomuto objasneniu právomocí ECB by zakotvenie týchto existujúcich právomocí v oblasti dohľadu vo forme spoločného právneho základu v práve Únie, vyvolalo potrebu ich transpozície a napomohlo pri objasnení výkladu, či určitá právomoc priznaná na základe vnútroštátneho práva je súčasťou osobitnej úlohy, ktorou bola ECB poverená. Prostredníctvom harmonizácie právomocí príslušných orgánov v oblasti dohľadu sa tiež podporili rovnaké podmienky v bankovom dohľade Únie. Aby sa to dosiahlo a s cieľom predísť právnej neistote v súvislosti s priamymi právomocami ECB v oblasti dohľadu a zabezpečiť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu v bankovej únii, by právo Únie malo obsahovať jasný odkaz na dodatočné právomoci v oblasti dohľadu vo viacerých oblastiach. Tieto oblasti súvisia predovšetkým s akvizíciami v tretích krajinách, fúziami, prevodmi aktív a ďalšími strategickými rozhodnutiami, zmenami stanov úverových inštitúcií a dohodami akcionárov týchto inštitúcií o výkone hlasovacích práv, poskytovaním úveru spriazneným stranám, externým zabezpečovaním činností úverovými inštitúciami, právomocami, pokiaľ ide o externých audítorov v oblasti dohľadu a dodatočnými právomocami týkajúcimi sa udeľovania povolenia na výkon činnosti úverových inštitúcií.

    1.13.   Posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a osoby zastávajúce kľúčové funkcie

    1.13.1.

    Smernica o kapitálových požiadavkách v súčasnosti nestanovuje požiadavky pre postupy, ktoré majú používať príslušné orgány pri posudzovaní členov svojich riadiacich orgánov. V dôsledku toho sa vnútroštátne postupy značne odlišujú, pokiaľ ide o trvanie posúdenia, lehoty, a či sa posúdenie vykonáva pred vymenovaním do funkcie alebo hneď po ňom. ECB odporúča zmeniť právo Únie s cieľom ďalej harmonizovať postupy pre posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti.

    1.13.2.

    Osoby zastávajúce kľúčové funkcie majú výrazný vplyv na každodenné riadenie úverových inštitúcií a ich celkovú riadiacu štruktúru. ECB odporúča, aby sa právo Únie zmenilo, s cieľom vymedziť osoby zastávajúce kľúčové funkcie a objasniť vymedzenie vrcholového manažmentu. Okrem toho, s cieľom harmonizovať vnútroštátne prístupy, by sa malo zaviesť ustanovenie o právomociach príslušných orgánov týkajúcich sa posúdenia osôb zastávajúcich kľúčové funkcie vo významných inštitúciách.

    1.14.   Výmena informácií

    Súčasný rámec Únie uvádza iba málo osobitných odkazov na potrebu spolupráce medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za prudenciálny dohľad a orgánmi poverenými bojom proti praniu špinavých peňazí (28). Neexistujú ani výslovné ustanovenia upravujúce spoluprácu medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za prudenciálny dohľad a orgánmi zodpovednými za uplatňovanie pravidiel o štrukturálnom oddelení. ECB navrhuje, aby sa ustanovenia smernice o kapitálových požiadavkách týkajúce sa výmeny dôverných informácií zmenili tak, aby sa v nich výslovne stanovila povinnosť spolupráce s týmito ostatnými orgánmi.

    1.15.   Režim v oblasti vynucovania a sankcií

    Zoznam porušení, za ktoré sa podľa smernice o kapitálových požiadavkách ukladajú sankcie, nezahŕňa niektoré závažné porušenia, t. j. tie, ktoré sa týkajú kapitálových požiadaviek piliera 1, vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu a rozhodnutí vydaných príslušným orgánom, povinnosti podať žiadosť o udelenie predchádzajúceho povolenia a oznamovacích povinností voči príslušnému orgánu. Členské štáty majú preto voľnosť pri rozhodovaní, či príslušným orgánom udelia právomoc ukladať v takýchto prípadoch správne sankcie. Tento prístup môže viesť k nesúladu medzi členskými štátmi a môže narušiť účinné vynucovanie prudenciálnych požiadaviek. Aby sa tomu zabránilo, ECB navrhuje rozšíriť zoznam porušení, za ktoré sa ukladajú sankcie.

    1.16.   Možnosti a právomoci

    1.16.1.

    Existencia vnútroštátnych možností a právomocí v oblasti prudenciálnej regulácie bráni možnosti vypracovať na úrovni Únie jednotný súbor pravidiel a zvyšuje mieru zložitosti a nákladov, a zároveň poskytuje príležitosti na regulatórnu arbitráž. Predovšetkým možnosti členských štátov bránia účinnému fungovaniu JMD, ktorý musí zohľadniť rôzne právne úpravy a postupy v zúčastnených členských štátoch. Súbežné a rozdielne uplatňovanie týchto možností vedie k regulačnej spleti, ktorá môže narušiť plynulé fungovanie dohľadu ECB v zúčastnených členských štátoch a v súvislosti s expozíciami týkajúcimi sa tretích krajín.

    1.16.2.

    Tieto rozdiely môžu mať v niektorých prípadoch vplyv na právomoci v oblasti dohľadu. Preto tieto nevhodné možnosti a právomoci, ktoré nie sú odôvodnené z prudenciálneho hľadiska, by sa mali priamo harmonizovať prostredníctvom právnych predpisov úrovne 1. Podobne by sa malo vyhnúť zavedeniu nových možností a právomocí, ako je to napríklad v navrhovaných zmenách nariadenia o kapitálových požiadavkách v oblasti kapitálových investícií do fondov.

    1.17.   Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnym protistranám (CCP)

    ECB podporuje, aby sa v navrhovaných zmenách nariadenia o kapitálových požiadavkách zaviedlo vopred stanovené obdobie platnosti výnimky, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči CCP. Toto vopred stanovené obdobie platnosti výnimky by inštitúciám umožnilo považovať za CCP centrálnu protistranu z tretej krajiny, ktorá požiadala o uznanie v súlade s článkom 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (29). Takéto obdobie platnosti výnimky je dôležité s cieľom poskytnúť inštitúciám právnu istotu v súvislosti so zaobchádzaním s ich expozíciami v relevantnom časovom horizonte. ECB sa napriek tomu domnieva, že udelenie maximálneho obdobia platnosti výnimky v dĺžke piatich rokov po predložení žiadosti o uznanie (ak Komisia ešte neprijala vykonávací akt), by sa mohlo považovať za neúmerné vzhľadom na potenciálne dôsledky na finančnú stabilitu vyplývajúce z expozícií voči neuznaným centrálnym protistranám z tretích krajín. ECB preto navrhuje zavedenie kratšieho časového obdobia platnosti výnimky pre expozície voči centrálnym protistranám z tretích krajín, ktoré ešte neboli uznané podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

    2.   Implementácia medzinárodne dohodnutých noriem pre dohľad

    ECB víta implementáciu medzinárodne dohodnutých noriem pre dohľad v práve Únie. Vzhľadom na vzájomnú previazanosť globálneho finančného systému sú globálne normy nevyhnutné na zabezpečenie porovnateľnosti a rovnakých podmienok.

    2.1.   Ukazovateľ finančnej páky

    2.1.1.

    ECB podporuje zavedenie požiadavky na ukazovateľ finančnej páky v práve Únie a jej kalibráciu na úrovni 3 %, čo je v súlade s normami BCBS a odporúčaniami EBA (30). ECB odporúča, aby sa pri podrobnej implementácii noriem týkajúcich sa ukazovateľa finančnej páky v Únii náležite zohľadnili výsledky prebiehajúcich medzinárodných diskusií, najmä v rámci BCBS, ako aj akýkoľvek ďalší vývoji na medzinárodnej úrovni.

    2.1.2.

    Navrhovaná zmena nariadenia o kapitálových požiadavkách ruší existujúce vlastné uváženie príslušných orgánov pri vyňatí akýchkoľvek vnútroskupinových expozícií, ktoré už boli vyňaté z rizikových váh a expozícií, ktoré vyplývajú z postúpenia regulovaných vkladov, z veľkosti expozície ukazovateľa finančnej páky (31), a namiesto toho zavádza automatické výnimky pre tieto expozície (32). ECB sa domnieva, že úverovým inštitúciám by sa malo povoliť vylúčiť tieto expozície z ukazovateľa finančnej páky, iba ak to vopred schválil príslušný orgán na základe posúdenia príslušných rizík súvisiacich s finančnou pákou, ako je to v prípade v súčasnosti platných právnych predpisov Únie. V súvislosti s významnými inštitúciami v rámci JMD je posúdenie založené na dokumente Všeobecné zásady ECB týkajúce sa možností a právomocí ustanovených v práve Únie (33).

    2.1.3.

    Ak má byť vyňatie z expozícií vyplývajúcich zo štátom podporovaných exportných úverov (34) zachované, malo by byť obmedzené na nevyhnutnú mieru, a to vzhľadom na potreby celej Únie a nie na základe vnútroštátnych preferencií, pretože predstavuje odchýlenie od noriem BCBS. Automatické vyňatie z expozícií, ktoré vyplýva z podporných úverov z merania expozície (35) sa tiež odchyľuje od noriem BCBS a je v rozpore so základnou logikou ukazovateľa finančnej páky ako opatrenia, ktoré nie je založené na riziku. Táto automatická výnimka navyše nie je v súlade s odporúčaniami EBA a bráni efektívnemu porovnávaniu ukazovateľov finančnej páky na trhu. Napokon znenie viacerých výnimiek, ktoré je často nejasné, pokiaľ ide o podmienky, ktoré sa majú splniť, môže viesť inštitúcie k rôznym výkladom výnimiek, a môže spôsobiť, že výnimky sa budú uplatňovať širšie a nebudú zamerané na veľmi špecifické prípady.

    2.1.4.

    ECB podporuje zavedenie prirážky k ukazovateľu finančnej páky predovšetkým pre globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII), ktoré by malo vychádzať z medzinárodných noriem týkajúcich sa návrhu a kalibrácie takýchto požiadaviek, hneď ako budú dokončené. Dodatočné požiadavky na globálne systémovo dôležité inštitúcie by mali odrážať ich systémový význam a poskytnúť dodatočnú schopnosť absorbovať straty, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie dodatočnej ochrany pred ich možným zlyhaním.

    2.1.5.

    Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách tiež ustanovujú kompenzáciu počiatočnej marže v prípade derivátnych expozícií súvisiacich so zúčtovaním klientov, čo tiež predstavuje odchýlenie od noriem BCBS. Zaobchádzanie s počiatočnou maržou pre tieto transakcie je citlivá téma, ktorá sa v súčasnosti preskúmava na medzinárodnej úrovni. Zavedenie v Únii by malo zodpovedať záverom tohto preskúmania po jeho dokončení (36).

    2.1.6.

    Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách zachovávajú súčasný prístup k výpočtu ukazovateľa finančnej páky na základe súvahy ku koncu štvrťroka (37). ECB odporúča preskúmať toto ustanovenie vzhľadom na prebiehajúcu medzinárodnú diskusiu, pokiaľ ide o referenčné obdobie pre výpočet ukazovateľa finančnej páky.

    2.1.7.

    Otázka ako zaobchádzať s rezervami centrálnych bánk na účely výpočtu expozície ukazovateľa finančnej páky je ďalšou citlivou témou, ktorá je v súčasnosti preskúmavaná na medzinárodnej úrovni. Implementácia ukazovateľa finančnej páky podľa práva Únie by mala zohľadniť závery tohto preskúmania po jeho dokončení.

    2.1.8.

    ECB súhlasí s odporúčaniami EBA, že na CCP by sa nemali vzťahovať požiadavky na ukazovateľ finančnej páky, aj keď tieto subjekty majú bankovú licenciu v niektorých členských štátoch. Vyňatie týchto CCP z požiadavky na ukazovateľ finančnej páky je opodstatnené osobitnými zárukami, ktoré vo vzťahu k CCP stanovuje nariadenie (EÚ) č. 648/2012 a skutočnosťou, že záväzky CCP, ako napríklad marže držané vo forme vkladov, sú akumulované predovšetkým na účely riadenia rizík, a nie na financovanie investičných aktivít.

    2.2.   Ukazovateľ čistého stabilného financovania (NSFR)

    2.2.1.

    Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách sa odchyľujú od noriem BCBS, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vysokokvalitnými likvidnými aktívami úrovne 1 tým, že uplatňujú koeficient požadovaného stabilného financovania (RSF) vo výške 0 %, a nie koeficient vo výške 5 % (38). ECB navrhuje, aby sa požiadavka na stabilné financovanie zachovala pre vysokokvalitné likvidné aktíva úrovne 1 (s výnimkou peňažných prostriedkov a rezerv uložených v centrálnych bankách, ktoré by mali podliehať koeficientu RSF vo výške 0 %), keďže na takéto aktíva sa vzťahuje určité cenové riziko v časovom horizonte jedného roka, dokonca aj v prípade neexistencie stresového scenára. Uplatnenie rovnakého zaobchádzania ako v prípade ukazovateľa krytia likvidity nie je primerané vzhľadom na rôzne časové rámce oboch noriem.

    2.2.2.

    Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách sa tiež odchyľujú od noriem BCBS, pokiaľ ide o zaobchádzanie s rizikom budúceho financovania v derivátových zmluvách (39). ECB víta mandát udelený EBA informovať Komisiu o možnosti prijať opatrenie citlivejšie na riziko (40), keďže normy BCBS nie sú dostatočne citlivé na riziko (41). Navrhované prechodné opatrenia však obsahujú určité koncepčné nedostatky, ktoré vytvárajú príležitosti na regulatórnu arbitráž, a ich vplyv na úverové inštitúcie ešte nebol posúdený. Z tohto dôvodu, až kým sa neobjaví primeraná metodika, ECB navrhuje, aby bol prechodný režim zosúladený s normami BCBS.

    2.2.3.

    Pokiaľ ide o zaobchádzanie so zabezpečenými transakciami požičiavania, navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách uplatňujú na zabezpečené a nezabezpečené transakcie s finančnými protistranami so zostávajúcou splatnosťou menej ako šesť mesiacov koeficient RSF, ktorý je nižší ako ten, ktorý ustanovujú normy BCBS (42). Malo by sa uskutočniť holistické preskúmanie faktorov uplatňovaných na všetky zabezpečené transakcie zahrnutých do NSFR, založené na hĺbkovej analýze, s cieľom stanoviť, či faktory pre konkrétnu zábezpeku a splatnosť sú riadne nastavené. Až do vykonania uvedeného preskúmania ECB navrhuje, aby sa uplatnili koeficienty RSF ustanovené na základe noriem BCBS.

    2.2.4.

    Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách zahŕňajú výnimku z požiadavky NSFR pre aktíva a pasíva priamo spojené s krytými dlhopismi, ktoré sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (43), a pre dlhopisy s možnosťou predĺžiť lehotu splatnosti (soft bullet) alebo podmienené dlhopisy so splatnosťou typu pass through, ktoré spĺňajú určité kritériá spúšťajúce splatnosť (44). ECB podporuje odporúčanie EBA, že by sa mali vyňať iba štruktúry krytých dlhopisov so splatnosťou typu pass through, keďže nepredstavujú žiadne riziko financovania pre vydávajúcu banku (45). ECB naopak navrhuje nevyňať z NSFR ostatné kryté dlhopisy, keďže tieto dlhopisy, podobne ako ostatné dlhodobé pasíva, predstavujú významné riziká financovania, ktoré nie sú zmiernené ich štrukturálnymi vlastnosťami. Vzhľadom na význam krytých dlhopisov pri financovaní bánk faktické vyňatie väčšiny nesplatených krytých dlhopisov vedie k významnému oslabeniu prudenciálnych noriem.

    2.3.   Hĺbkové preskúmanie obchodnej knihy

    2.3.1.

    ECB víta návrh na implementáciu novej normy BCBS do práva Únie, ktorá sa týka trhového rizika a ktorá vznikla v nadväznosti na hĺbkový prieskum obchodnej knihy (FRTB) (46). ECB odporúča, aby boli pri podrobnej implementácii normy BCBS v Únii, najmä pri vhodných prechodných opatreniach, náležite zohľadnené výsledky prebiehajúcej medzinárodnej diskusie, najmä v rámci BCBS, ako aj ďalší vývoj na medzinárodnej úrovni. Navyše v súčasnosti predpokladané dvojročné obdobie implementácie nemusí byť pre inštitúcie dostatočné na preukázanie, že spĺňajú modelové požiadavky, a pre orgány dohľadu na riadne preskúmanie a schválenie modelov pre trhové riziko. Je to tak vzhľadom na skutočnosť, že technická špecifikácia viacerých významných aspektov prístupu interných modelov bude upravená v regulačných technických predpisoch, ktoré budú k dispozícii až dlho po nadobudnutí účinnosti navrhovaných zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách. Z tohto dôvodu by bolo vhodné predĺžiť obdobie implementácie.

    2.3.2.

    Navrhovaný prechodný režim, ktorý zavádza významnú úpravu kapitálových požiadaviek smerom nadol (o 35 %) podľa hĺbkového prieskumu obchodnej knihy počas obdobia troch rokov, vyvoláva obavy, pretože by mohol viesť k nastaveniu kapitálových požiadaviek na trhové riziko na úroveň, ktorá je výrazne pod súčasnými úrovňami pre niektoré inštitúcie. Hoci prechodné obdobie môže prispieť k zmierneniu vplyvu na kapitálové požiadavky úverových inštitúcií, ECB navrhuje, aby sa prechodná úprava postupne ukončila podľa vopred stanoveného kalendára a aby sa uplatňovala súčasne s minimálnou úrovňou, ktorá kapitálových požiadavkám na trhové riziko zabráni klesnúť pod súčasnú úroveň.

    Pokiaľ ide o dodatočné zmeny rámca trhového rizika s cieľom dosiahnuť väčšiu proporcionalitu, ECB považuje navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách, ktoré inštitúciám s obchodnými knihami s menším rozsahom umožňujú používať zjednodušené prístupy, za vhodný doplnok za predpokladu, že prahové hodnoty pre uplatňovanie sa ponechajú na úrovniach stanovených v návrhu. Navrhovaný zjednodušený štandardizovaný prístup by však mal byť dostatočne citlivý na riziko a mal by viesť ku kapitálovým požiadavkám, ktoré sú primerané v porovnaní s novými prístupmi uplatniteľnými na väčšie úverové inštitúcie. Preto by budúce revízie nariadenia o kapitálových požiadavkách mali zohľadniť relevantné zmeny na úrovni BCBS.

    2.3.3.

    Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách nezahŕňajú priamo v právnych predpisoch úrovne 1 niektoré kľúčové prvky noriem BCBS, ako napríklad špecifikáciu testovania prideľovania ziskov a strát, a ponechávajú ich na budúce delegované právne predpisy. ECB navrhuje, aby boli tieto prvky zahrnuté priamo v nariadení o kapitálových požiadavkách s výnimkou niektorých technických špecifikácií, ktoré by sa mali implementovať v technických predpisoch.

    2.3.4.

    Navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách udeľujú úverovým inštitúciám značnú mieru voľnosti, ktorá môže viesť k závažným rozdielom v postupoch v oblasti dohľadu a v modelovaní rizika. Aby sa tomu zabránilo, ECB navrhuje zahrnúť do nariadenia o kapitálových požiadavkách obmedzenia modelovania stanovené v rámci hĺbkového prieskumu obchodnej knihy na základe porovnávacích štúdií.

    2.3.5.

    Na rozdiel od noriem BCBS, navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách umožňujú, aby si úverové inštitúcie bez akýchkoľvek obmedzení vybrali, pre ktoré obchodné útvary požadujú schválenie interných modelov, a pre ktoré obchodné útvary budú naďalej uplatňovať štandardizovaný prístup. S cieľom zabrániť regulatórnej arbitráži by príslušné orgány mali mať možnosť v závislosti od prístupu zvoleného úverovými inštitúciami pre porovnateľné obchodné útvary rozhodnúť, ktoré obchodné útvary by podľa ich názoru mali patriť do oblasti pôsobnosti prístupu interných modelov.

    Pozmeňujúce návrhy ECB na zmenu navrhovaných zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách a smernice o kapitálových požiadavkách sú spolu s ich odôvodnením uvedené v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument nebol prijatý Radou guvernérov. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB.

    Vo Frankfurte nad Mohanom 8. novembra 2017

    Prezident ECB

    Mario DRAGHI


    (1)  COM(2016) 850 final.

    (2)  COM(2016) 854 final.

    (3)  K dispozícii na webovom sídle Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) www.bis.org.

    (4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

    (5)  Pozri usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo EBA/GL/2014/13 z 19. decembra 2014 o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP).

    (6)  Pozri správu EBA Report on the convergence of supervisory practices (EBA-Op-2016-11), 14. júl 2016, dostupnú na webovom sídle EBA na www.eba.europa.eu.

    (7)  Podľa článku 4 ods. 1 písm. f) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63) (nariadenia o JMD) ECB vykonáva preskúmania v rámci dohľadu a na tento účel vymedzila spoločnú metodiku SREP, pozri najmä Príručku o bankovom dohľade, ktorú ECB uverejnila v novembri 2014, dostupnú na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu. V dôsledku toho výrazne vzrástla konzistentnosť dodatočných požiadaviek uložených významným úverovým inštitúciám. Predovšetkým vo vzťahu k významným úverovým inštitúciám v rámci JMD sa korelácia medzi celkovým skóre SREP a kapitálovými požiadavkami zvýšila z 26 % pred rokom 2014 na 76 % v roku 2014 (pozri stranu 44 dokumentu SSM SREP Metodická príručka SREP, verzia 2016, k dispozícii na webovom sídle bankového dohľade ECB www.bankingsupervision.europa.eu).

    (8)  Pozri navrhovaný nový článok 98 ods. 5a) smernice o kapitálových požiadavkách.

    (9)  Pozri navrhovaný nový článok 104c smernice o kapitálových požiadavkách.

    (10)  Memorandum o porozumení medzi Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií a Európskou centrálnou bankou z 22. decembra 2015 v súvislosti so spoluprácou a výmenou informácií, dostupné na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

    (11)  Pozri dokument ECB contribution to the European Commission’s consultation on the review of the EU macroprudential policy framework z 12. decembra 2016, dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

    (12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

    (13)  COM(2017) 592 final.

    (14)  Pozri finančné nástroje zaradené do IFRS 9 (2014) Rady pre medzinárodné účtovné štandardy, dostupné na webovom sídle www.ifrs.org.

    (15)  Pozri navrhovaný nový článok 473a smernice o kapitálových požiadavkách.

    (16)  V súlade s navrhovaným odsekom 96A dokumentu Bazilej III pozri „BCBS Standards: Regulatory Treatment of accounting provisions – interim approach and transitional arrangements“, marec 2017, dostupné na webovom sídle BIS www.bis.org. Na základe tohto odseku sa percentá pre každý rok určujú na rovnomernom základe.

    (17)  Pozri navrhovaný nový článok 473a smernice o kapitálových požiadavkách.

    (18)  COM(2017) 591 final.

    (19)  Pozri navrhovaný nový článok 21b smernice o kapitálových požiadavkách.

    (20)  Pozri navrhované nové články 99 ods. 4, 101 ods. 5, 394 ods. 3 a 430 ods. 1 smernice o kapitálových požiadavkách.

    (21)  Tento návrh by mal vplyv na približne 80 % zo všetkých menej významných inštitúcií.

    (22)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).

    (23)  Pozri navrhovaný nový článok 99 ods. 7 smernice o kapitálových požiadavkách.

    (24)  Pozri oznámenie o dobudovaní bankovej únie, s. 19 a správu o jednotnom mechanizme dohľadu, s. 8.

    (25)  Pozri článok 1 ods. 1 nariadenia o JMD.

    (26)  Pozri článok 4 ods. 3 nariadenia o JMD.

    (27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

    (28)  Smernica o kapitálových požiadavkách, ani smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73), neobsahujú osobitné ustanovenia o spolupráci takéhoto druhu.

    (29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

    (30)  Správa EBA Report on the leverage ratio requirements under Article 511 of the CRR (č. EBA-Op-2016-13), 3. August 2016, dostupná na webovom sídle EBA na www.eba.europa.eu.

    (31)  Pozri navrhovaný nový článok 429a ods. 1 písm. j) smernice o kapitálových požiadavkách.

    (32)  Pozri navrhovaný nový článok 429a smernice o kapitálových požiadavkách.

    (33)  Pozri Všeobecné zásady ECB týkajúce sa možností a právomocí ustanovených v práve Únie (konsolidované znenie), november 2016, dostupné na webovom sídle ECB o bankovom dohľade na www.bankingsupervision.europa.eu.

    (34)  Pozri navrhovaný nový článok 429a ods. 1 písm. f) nariadenia o kapitálových požiadavkách.

    (35)  Pozri navrhovaný nový článok 429a ods. 1 písm. e) nariadenia o kapitálových požiadavkách.

    (36)  Pozri konzultačný dokument BCBS Revisions to the Basel III leverage ratio framework, 25. apríl 2016, dostupné na webovom sídle BIS na www.bis.org.

    (37)  Pozri navrhovaný nový článok 429 ods. 2 nariadenia o kapitálových požiadavkách v spojení s článkom 14 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014.

    (38)  Pozri navrhovaný nový článok 428r ods. 1 písm. a) nariadenia o kapitálových požiadavkách a odsek 37 dokumentu Bazilejského výboru pre bankový dohľad Basel III: the net stable funding ratio, október 2014 (ďalej len „rámec pre ukazovateľ čistého stabilného financovania Bazilejského výboru pre bankový dohľad“), dostupné na webovom sídle BIS na www.bis.org.

    (39)  Pozri navrhovaný nový článok 428u ods. 2 a článok 428x ods. 2, 3 a 4 smernice o kapitálových požiadavkách.

    (40)  Pozri navrhovaný nový článok 510 ods. 4 a 5 smernice o kapitálových požiadavkách.

    (41)  Pozri dokument Eurosystem contribution to the European Commission’s DG FISMA consultation paper on further considerations for the implementation of the net stable funding ratio in the European Union, 14. september 2016.

    (42)  Pozri navrhovaný nový článok 428s písm. b) a článok 428u ods. 1 písm. a) a b) nariadenia o kapitálových požiadavkách a odseky 38 a 39b rámca NSFR Bazilejského výboru pre bankový dohľad.

    (43)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

    (44)  Pozri navrhovaný nový článok 428f ods. 2 písm. c) a d) smernice o kapitálových požiadavkách.

    (45)  Pozri odporúčanie 6 správy EBA Report on Net Stable Funding Requirements under Article 510 of the CRR (č. EBA-Op/2015/22) z 15. decembra 2015, dostupné na webovom sídle EBA na www.eba.europa.eu.

    (46)  Normy BCBS: Minimum capital requirements for market risk, január 2016, dostupné na webovom sídle BIS na www.bis.org.


    Začiatok