EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie

Späť na domovskú stránku portálu EUR-Lex

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Dokument 52014AB0010

Stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. februára 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (CON/2014/10)

Ú. v. EÚ C 193, 24.6.2014, s. 2 – 18 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

24.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 193/2


STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 5. februára 2014

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu

(CON/2014/10)

2014/C 193/02

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) 31. októbra 2013 prijala žiadosť Rady o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na spôsob, akým Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) prispieva k hladkému fungovaniu platobných systémov a hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 2 a 5 zmluvy. Rada guvernérov prijala toto stanovisko v súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky.

Všeobecné pripomienky

1.

V navrhovanom nariadení sa stanovujú jednotné technické a obchodné požiadavky na transakcie s platobnou kartou vykonávané v rámci Európskej únie v prípade, keď je v Únii usadený poskytovateľ platobných služieb platiteľa aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby. Navrhované nariadenie má dve časti. V prvej sa stanovuje strop pre výmenné poplatky (2) v prípade transakcií so spotrebiteľskou debetnou kartou vo výške najviac 0,20 % hodnoty transakcie a strop pre výmenné poplatky v prípade transakcií so spotrebiteľskou kreditnou kartou vo výške najviac 0,30 % hodnoty transakcie. Tieto stropy sa budú uplatňovať na domáce alebo cezhraničné (3) transakcie po uplynutí rôznych prechodných období (4). Od požiadaviek uvedených v prvej časti navrhovaného nariadenia sú oslobodené transakcie s komerčnými kartami, kartami vydanými režimami kariet s tromi účastníkmi, ako aj výbery hotovosti z bankomatov.

2.

V druhej časti navrhovaného nariadenia sa stanovujú obchodné pravidlá a iné technické požiadavky, ktoré sa budú uplatňovať na všetky kategórie platobných transakcií viazaných na kartu. K najvýznamnejším požiadavkám patrí oddelenie režimov platobných kariet od spracovateľských subjektov (5), zmeny v uplatňovaní pravidla „rešpektovania všetkých kariet“ (6) a zákaz pravidiel, ktoré bránia tzv. co-badgingu (7). Okrem toho sa zaviedlo nové pravidlo, na základe ktorého sa vyžaduje, aby povolenia udeľované režimami platobných kariet na účely ich vydávania alebo prijímania boli platné na celom území Únie. Zaviedli sa aj pravidlá na zvýšenie transparentnosti poplatkov pre obchodníkov (zákaz spájania poplatkov) a zrušil sa zákaz zahŕňať do dohôd o udeľovaní povolení opatrenia, ktoré by usmerňovali spotrebiteľov k využívaniu určitého platobného nástroja (8). Nové pravidlá boli uložené aj s cieľom zlepšiť transparentnosť štruktúry poplatkov. Ide napríklad o zákaz akéhokoľvek pravidla, ktoré by bránilo obchodníkom v tom, aby poskytovali svojim zákazníkom informácie o poplatkoch, ktoré platia prijímateľom, a o požiadavku, na základe ktorej prijímajúci poskytovatelia platobných služieb musia poskytovať aspoň mesačne výpisy poplatkov účtovaných obchodníkom, v ktorých budú spresnené poplatky hradené obchodníkmi počas príslušného mesiaca za každú kategóriu kariet a každú jednotlivú značku, pre ktorú prijímateľ poskytuje služby prijímania.

3.

ECB víta skutočnosť, že v navrhovanom nariadení sa stanovujú spoločné pravidlá pre výmenné poplatky platné v celej Únii, ako aj jednotné obchodné pravidlá a technické požiadavky na platobné transakcie viazané na kartu. Navrhované nariadenie je vo všeobecnosti v súlade s existujúcimi stanoviskami Eurosystému. Platobné karty sú najčastejšie využívaným elektronickým platobným prostriedkom na nákupy v malom, a predstavujú tak veľký podiel na platobných transakciách v Únii. Napriek tomu sú však výmenné poplatky v súčasnosti prevažne neregulované, a teda aj veľmi odlišné v jednotlivých členských štátoch. Zavedenie spoločných pravidiel by malo prispieť k dobudovaniu vnútorného trhu s platbami a k vytvoreniu jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Hoci nové pravidlá do značnej miery súvisia s hospodárskou súťažou, mali by zároveň prispieť k zníženiu miery trhovej fragmentácie a vytvoreniu rovnakých podmienok, ktoré existujúcim účastníkom uľahčia vzájomnú konkurenciu a novým účastníkom vstup na trh s platbami kartou. To vo všeobecnosti povedie k zvýšeniu efektívnosti a podpore využívania elektronických platobných nástrojov.

Konkrétne pripomienky

1.   Vymedzené pojmy

Definície v navrhovanom nariadení (9) boli v určitom, ale nie plnom rozsahu zosúladené s definíciami uvedenými v návrhu druhej smernice o platobných službách (ďalej len „návrh revidovanej smernice o platobných službách“) (10) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (11). Jedným z prínosov používania podobného vymedzenia pojmov, ktoré sa uvádzajú v úzko súvisiacich právnych aktoch Únie, je predchádzanie mylným predstavám a pomoc občanom pochopiť právny rámec. ECB sa preto domnieva, že vymedzenie viacerých kľúčových pojmov, akými sú napríklad „platobný príkaz“, „poskytovateľ platobných služieb“ a „platobná transakcia“, by sa malo lepšie zosúladiť s pojmami uvedenými v návrhu revidovanej smernice o platobných službách. Keďže sú navyše navrhované definície „platobnej transakcie viazanej na kartu“ a „transakcie s platobnou kartou“ veľmi podobné, ECB ich navrhuje zlúčiť do jednej. V prílohe k tomuto stanovisku sa k definíciám uvádza niekoľko ďalších technických pripomienok.

2.   Ďalšie ustanovenia

2.1.

ECB víta lepšiu zrozumiteľnosť v súvislosti s výmennými poplatkami. Zavedenie stropov pre cezhraničné výmenné poplatky ešte pred stropmi pre vnútroštátne výmenné poplatky by však mohlo znevýhodniť malých vnútroštátnych prijímateľov kariet, keďže by neboli schopní konkurovať zahraničným prijímateľom využívajúcim nižšie cezhraničné výmenné poplatky. ECB preto navrhuje zaviesť obidva stropy súbežne.

2.2.

ECB podporuje návrh, podľa ktorého sa má výber značky v prípade umiestnenia viac než jednej značky na karte (tzv. co-branding) uskutočniť na mieste predaja (12). Platitelia by zároveň mohli mať motiváciu vybrať si značky kariet, ktoré im poskytujú dodatočné výhody, akými sú napríklad vernostné programy, čo by následne mohlo viesť k zvýšeniu miery používania drahých značiek kariet. ECB v tejto súvislosti navrhuje, aby sa na výbere konkrétnej značky dohodol držiteľ karty spolu s obchodníkom na mieste predaja.

2.3.

ECB víta zákaz pravidiel, ktoré obchodníkov zaväzujú akceptovať všetky karty určitej značky. Znepokojuje ju však výnimka, na základe ktorej by obchodníci mali byť povinní akceptovať aj iné platobné nástroje tej istej značky a/alebo kategórie, ktoré podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku (13). Rozhodnutie o tom, či akceptovať karty, ako aj o tom, ktoré konkrétne značky či kartové produkty možno akceptovať v rámci určitého režimu, by malo byť obchodným rozhodnutím obchodníka.

2.4.

ECB ďalej navrhuje objasniť, že režimy platobných kariet by nemali diskriminovať spracovateľské subjekty zavedením obchodných pravidiel, ktoré by neprimerane obmedzovali interoperabilitu medzi spracovateľskými subjektmi.

2.5.

Okrem toho je možné, že režimy platobných kariet budú potrebovať viac času na to, aby sa prispôsobili novým požiadavkám. Na tento účel by sa s cieľom splniť požiadavku na oddelenie mohla zvážiť možnosť stanoviť prechodné obdobie (14).

2.6.

Z dôvodu efektívnosti ECB navrhuje, aby za zabezpečovanie dodržiavania súladu s nariadením niesol zodpovednosť len jeden príslušný orgán. Uvedomuje si však, že vzhľadom na odlišné usporiadanie v jednotlivých štátoch by pri realizácii tejto myšlienky v praxi mohli nastať problémy.

V prípadoch, keď ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, sú v prílohe uvedené pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.

Vo Frankfurte nad Mohanom 5. februára 2014

Prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  COM(2013) 550 final/2.

(2)  Pozri kapitoly II a III navrhovaného nariadenia. Výmenné poplatky sú medzibankové poplatky, ktoré sa zvyčajne uplatňujú medzi poskytovateľmi platobných služieb prijímajúcimi kartu a poskytovateľmi platobných služieb vydávajúcimi kartu, ktorí patria do určitého režimu kariet. Tvoria hlavnú časť poplatkov, ktoré poskytovatelia platobných služieb prijímajúci kartu účtujú obchodníkom za každú transakciu s kartou.

(3)  O cezhraničné transakcie ide vtedy, keď spotrebitelia použijú svoju platobnú kartu v inom členskom štáte alebo keď maloobchodník využije služby poskytovateľa platobných služieb prijímajúceho kartu v inom členskom štáte.

(4)  Stropy v prípade cezhraničných transakcií sa začnú uplatňovať dva mesiace po nadobudnutí účinnosti nariadenia a v prípade domácich transakcií dva roky po nadobudnutí účinnosti nariadenia.

(5)  Režimy platobných kariet a subjekty, ktoré spracovávajú platby viazané na kartu, by mali byť z hľadiska právnej formy, organizácie a rozhodovania navzájom nezávislé.

(6)  Toto pravidlo platí pre režimy kariet alebo poskytovateľov platobných služieb, ktorí vyžadujú od obchodníkov, aby akceptovali všetky karty určitej značky. To znamená, že obchodníci nemôžu akceptovať len určitý druh karty. V článku 10 navrhovaného nariadenia sa umožňuje, aby obchodníci akceptovali len jednu kategóriu kariet určitej značky, tým, že poskytovatelia platobných služieb ani režimy kariet nesmú požadovať od obchodníkov, aby akceptovali viaceré alebo všetky kategórie tej istej značky. V navrhovanom nariadení sa navyše zavádza požiadavka, na základe ktorej obchodníci nesmú robiť rozdiely medzi kartami, ktoré podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku. To znamená, že ak obchodníci akceptujú debetnú kartu jednej značky, mali by akceptovať aj debetné karty všetkých ostatných značiek.

(7)  Čiže umiestneniu dvoch alebo viacerých značiek na platobný nástroj viazaný na kartu.

(8)  Poskytovatelia platobných služieb ani režimy kariet by svojim obchodníkom nemali brániť v tom, aby usmerňovali spotrebiteľov k využívaniu platobného nástroja, ktorý uprednostňujú, a aby informovali spotrebiteľov o výmenných poplatkoch alebo o poplatkoch za obchodnícke služby.

(9)  Pozri článok 2 navrhovaného nariadenia.

(10)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES [COM(2013) 547 final].

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

(12)  Pozri článok 8 ods. 5 navrhovaného nariadenia.

(13)  Článok 10 ods. 1 a odôvodnenie 29 navrhovaného nariadenia.

(14)  Pozri článok 7 navrhovaného nariadenia.


PRÍLOHA

Pozmeňujúce návrhy

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny, ktoré navrhuje ECB (1)

Zmena 1

Body odôvodnenia 15 až 17

„(15)

Toto nariadenie sa riadi postupným prístupom. V prvom kroku je potrebné prijať opatrenia na zjednodušenie cezhraničného vydávania a prijímania transakcií prostredníctvom platobnej karty. Tým, že sa obchodníkom umožní, aby si zvolili prijímateľa mimo vlastného členského štátu („cezhraničné prijímanie“), a že sa uloží maximálna úroveň cezhraničných výmenných poplatkov pre cezhranične prijímané transakcie, by sa mala zaistiť potrebná právna zrozumiteľnosť. Okrem toho by povolenia na vydávanie alebo prijímanie platobných nástrojov mali byť platné v rámci Únie bez zemepisných obmedzení. Týmito opatreniami by sa zjednodušilo bezproblémové fungovanie vnútorného trhu kartových, internetových a mobilných platieb v prospech spotrebiteľov a maloobchodníkov.

(16)

V dôsledku jednostranných opatrení a záväzkov prijatých v rámci konaní vo veci porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže sa mnohé cezhraničné transakcie s platobnou kartou v Únii už vykonávajú za dodržiavania maximálnych výmenných poplatkov, ktoré sú platné pre prvú fázu tohto nariadenia. Ustanovenia týkajúce sa týchto transakcií by preto mali rýchlo nadobudnúť účinnosť, vďaka čomu sa vytvoria príležitosti pre maloobchodníkov, aby mohli hľadať lacnejšie cezhraničné služby prijímania, a budú sa stimulovať domáce bankové komunity alebo režimy, aby znížili svoje poplatky za prijímanie.

(17)

V prípade domácich transakcií je nutné zaviesť prechodné obdobie, aby sa poskytovateľom a režimom platobných služieb poskytol čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám. Z toho dôvodu by sa po uplynutí dvojročnej lehoty od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a s cieľom zabezpečiť dokončenie vnútorného trhu pre platby viazané na kartu mali stropy pre výmenné poplatky pre spotrebiteľské kartové transakcie rozšíriť tak, aby zahŕňali všetky, t. j. cezhraničné aj domáce platby.“

„(15)

Toto nariadenie sa riadi postupným prístupom. V prvom kroku je potrebné prijať opatrenia na zjednodušenie cezhraničného vydávania a prijímania transakcií prostredníctvom platobnej karty. Tým, že sa obchodníkom umožní, aby si zvolili prijímateľa mimo vlastného členského štátu („cezhraničné prijímanie“), a že sa uloží maximálna úroveň cezhraničných výmenných poplatkov pre cezhranične prijímané transakcie, by sa mala zaistiť potrebná právna zrozumiteľnosť. Okrem toho a tým, že sa zabezpečí, aby by povolenia na vydávanie alebo prijímanie platobných nástrojov boli mali byť platné v rámci Únie bez zemepisných obmedzení., Týmito opatreniami by sa zjednodušilo bezproblémové fungovanie vnútorného trhu kartových, internetových a mobilných platieb v prospech spotrebiteľov a maloobchodníkov.

(16)

V dôsledku jednostranných opatrení a záväzkov prijatých v rámci konaní vo veci porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže sa mnohé cezhraničné transakcie s platobnou kartou v Únii, ako aj niektoré vnútroštátne transakcie v určitých členských štátoch už vykonávajú za dodržiavania maximálnych výmenných poplatkov, ktoré sú platné pre prvú fázu podľa tohto nariadenia. Ustanovenia týkajúce sa týchto transakcií by preto mali rýchlo nadobudnúť účinnosť, vďaka čomu sa vytvoria príležitosti pre maloobchodníkov, aby mohli hľadať lacnejšie cezhraničné služby prijímania, a budú sa stimulovať domáce bankové komunity alebo režimy, aby znížili svoje poplatky za prijímanie.

(17)

V prípade domácich transakcií je nutné zaviesť prechodné obdobie, aby sa poskytovateľom a režimom platobných služieb poskytol čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám. Z toho dôvodu by sa po uplynutí prechodné dvojročnej é lehoty obdobie od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia zdá dostatočné a s cieľom zabezpečiť dokončenie vnútorného trhu pre platby viazané na kartu mali stropy pre výmenné poplatky pre spotrebiteľské kartové transakcie rozšíriť tak, aby zahŕňali všetky, t. j. cezhraničné aj domáce platby.“

Odôvodnenie

Navrhované obdobie 22 mesiacov medzi zavedením stropov pre cezhraničné výmenné poplatky a pre vnútroštátne výmenné poplatky by mohlo znevýhodniť malých vnútroštátnych prijímateľov kariet, keďže by neboli schopní konkurovať zahraničným prijímateľom využívajúcim nižšie cezhraničné výmenné poplatky. ECB by preto uprednostnila spoločný dátum na zavedenie stropov pre výmenné poplatky. V súvislosti s navrhovaným časovým harmonogramom však zaujala neutrálne stanovisko.

Zmena 2

Bod odôvodnenia 24

„(24)

Spotrebitelia si väčšinou nie sú vedomí poplatkov, ktoré platia obchodníci za platobný nástroj, ktorí využívajú. Rôzne motivačné praktiky, ktoré uplatňujú vydávajúci poskytovatelia platobných služieb (ako sú cestovné poukážky, bonusy, rabaty, reverzné transakcie, poistenia zdarma atď.), môžu usmerňovať spotrebiteľov k využívaniu platobných nástrojov, z ktorých vydávajúcim poskytovateľom platobných služieb plynú vysoké poplatky. Aby sa tomu zabránilo, opatrenia, ktorými sa ukladajú obmedzenia výmenných poplatkov, by sa mali uplatňovať len na platobné karty, ktoré sa stali masovými výrobkami a ktoré obchodníci všeobecne ťažko odmietajú z dôvodu ich všeobecného vydávania a používania (t. j. spotrebiteľské debetné a kreditné karty). S cieľom zlepšiť účinné fungovanie trhu v neregulovaných častiach sektora a obmedziť presun obchodu z regulovaných do neregulovaných častí sektora je potrebné prijať súbor opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú oddelenie režimu od infraštruktúry, usmerňovanie platiteľa zo strany príjemcu platby a možnosť selektívneho prijímania platobných nástrojov zo strany príjemcu platby.“

„(24)

Spotrebitelia si väčšinou nie sú vedomí poplatkov, ktoré platia obchodníci za platobný nástroj, ktorí využívajú. Rôzne motivačné praktiky, ktoré uplatňujú vydávajúci poskytovatelia platobných služieb (ako sú cestovné poukážky, bonusy, rabaty, reverzné transakcie, poistenia zdarma atď.), môžu usmerňovať spotrebiteľov k využívaniu platobných nástrojov, z ktorých vydávajúcim poskytovateľom platobných služieb plynú vysoké poplatky. Aby sa tomu zabránilo, opatrenia, ktorými sa ukladajú obmedzenia výmenných poplatkov, by sa mali uplatňovať len na platobné karty, ktoré sa stali masovými výrobkami a ktoré obchodníci všeobecne ťažko odmietajú z dôvodu ich všeobecného vydávania a používania (t. j. spotrebiteľské debetné a kreditné karty). S cieľom zlepšiť účinné fungovanie trhu v neregulovaných častiach sektora a obmedziť presun obchodu z regulovaných do neregulovaných častí sektora je potrebné prijať súbor opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú oddelenie režimu od infraštruktúry na spracovanie, usmerňovanie platiteľa zo strany príjemcu platby a možnosť selektívneho prijímania platobných nástrojov zo strany príjemcu platby.“

Odôvodnenie

ECB navrhuje doplniť tento text s cieľom objasniť kontext.

Zmena 3

Bod odôvodnenia 29

„(29)

[…]

V záujme ochrany spotrebiteľa a jeho schopnosti používať platobné karty čo najčastejšie by však obchodníci mali byť povinní prijímať všetky karty, ktoré podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku. Výsledkom tohto obmedzenia by bolo konkurenčnejšie prostredie aj v prípade kariet, ktorých výmenné poplatky nie sú regulované týmto nariadením, keďže obchodníci by získali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých tieto karty prijmú.“

„(29)

[…].

Výsledkom tohto obmedzenia by bolo konkurenčnejšie prostredie aj v prípade kariet, ktorých výmenné poplatky nie sú regulované týmto nariadením, keďže obchodníci by získali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých tieto karty prijmú. V záujme ochrany spotrebiteľa a jeho schopnosti používať platobné karty čo najčastejšie by však obchodníci mali byť povinní prijímať všetky karty, ktoré podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku.

Odôvodnenie

Obchodníci by mali byť schopní sami prijímať obchodné rozhodnutia o tom, ktoré karty, režimy, značky alebo produkty akceptujú. Rozsah povinnosti akceptovať všetky karty, ktoré podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku, sa zdá zbytočne veľký.

Zmena 4

Článok 2 ods. 1

„(1)

„prijímateľ (acquirer)“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý priamo alebo nepriamo uzatvára zmluvu s príjemcom platby s cieľom spracovať platobné transakcie príjemcu platby;“

„(1)

„prijímateľ (acquirer)“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý priamo alebo nepriamo uzatvára zmluvu s príjemcom platby s cieľom prijať a spracovať platobné transakcie príjemcu platby iniciované platobným nástrojom platiteľa;“

Odôvodnenie

Tento článok je potrebné zmeniť, aby sa zohľadnili určité dodatočné prvky prijímania. Pozmeňujúci návrh je v súlade s definíciou „nadobúdania platobných transakcií“, ktorú Eurosystém navrhuje vo svojom stanovisku k návrhu revidovanej smernice o platobných službách.

Zmena 5

Článok 2 ods. 2

„(2)

„vydavateľ“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý priamo alebo nepriamo uzatvára zmluvu s platiteľom s cieľom iniciovať, spracovať a zúčtovať platobné transakcie platiteľa;“

„(2)

„vydavateľ“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý priamo alebo nepriamo uzatvára zmluvu s poskytuje platiteľom vi platobný nástroj s cieľom iniciovať, spracovať a zúčtovať platobné transakcie platiteľa;“

Odôvodnenie

Zmena je potrebná, aby sa zohľadnili určité dodatočné prvky vydávania. Pozmeňujúci návrh je v súlade s definíciou „vydávania platobných nástrojov“, ktorú Eurosystém navrhuje vo svojom stanovisku k návrhu revidovanej smernice o platobných službách.

Zmena 6

Článok 2 ods. 4

„(4)

„transakcia s debetnou kartou“ je platobná transakcia s kartou vrátane predplatených kariet spojených s prístupom k bežnému alebo vkladnému účtu, z ktorého je suma transakcie stiahnutá najneskôr do 48 po tom, ako bola transakcia schválená/iniciovaná;“

„(4)

„transakcia s debetnou kartou“ je platobná transakcia s kartou, iniciovaná debetnou kartou vrátane predplatených kariet spojených s prístupom k bežnému alebo vkladnému účtu, z ktorého je suma transakcie stiahnutá najneskôr do 48 po tom, ako bola transakcia schválená/iniciovaná;

(4a)

„debetná karta“ je karta, ktorá svojmu držiteľovi umožňuje uskutočňovať nákupy a/alebo výbery hotovosti, ktoré sa majú priamo a okamžite stiahnuť z jeho platobného účtu bez ohľadu na to, či tento účet vedie vydavateľ karty;“

Odôvodnenie

Nemožno považovať za samozrejmosť, že sa suma z debetnej karty stiahne do 48 hodín. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými kartami by sa mal preto týkať okamžitého stiahnutia sumy z účtu (debetná karta) a stiahnutia k vopred stanovenému dátumu (kreditné karty). Definícia debetnej karty by sa navyše mala odlišovať od definície kreditnej karty (pozri ďalej), pokiaľ ide o výhody pre príjemcu platby, s cieľom poskytnúť nesvojvoľné zdôvodnenie navrhovaného rozdielu v príslušných stropoch výmenných poplatkov.

Zmena 7

Článok 2 ods. 5

„(5)

„transakcia s kreditnou kartou“ je platobná transakcia s kartou, ktorá je zúčtovaná za viac ako 48 hodín po schválení/iniciovaní transakcie;“

„(5)

„transakcia s kreditnou kartou“ je platobná transakcia s kartou, iniciovaná kreditnou kartou ktorá je zúčtovaná za viac ako 48 hodín po schválení/iniciovaní transakcie;

(5a)

debetná karta“ je karta, ktorá držiteľovi karty umožňuje uskutočňovať nákupy a/alebo výbery hotovosti do vopred stanoveného úverového limitu. Poskytnutý úver sa môže buď v celom rozsahu zúčtovať na konci stanoveného obdobia, alebo sa môže zúčtovať čiastočne a neuhradený zostatok sa považuje za poskytnutý úver, z ktorého sa zvyčajne účtuje úrok. Pravidlá režimu a spracovanie transakcií, ako aj postupy obchodníka pri prijímaní kariet môžu mať v porovnaní s transakciami s debetnou kartou širší rozsah.

Odôvodnenie

Pozri odôvodnenie k zmene 6.

Zmena 8

Článok 2 ods. 7

„(7)

„platobná transakcia viazaná na kartu“ je služba používaná na uskutočnenie platobnej transakcie prostredníctvom akejkoľvek karty alebo akéhokoľvek telekomunikačného, digitálneho alebo IT zariadenia alebo softvéru, pokiaľ je jej výsledkom transakcia s platobnou kartou. K platobným transakciám viazaným na kartu nepatria transakcie založené na iných druhoch platobných služieb;“

„(7)

„platobná transakcia viazaná na kartu“ je služba používaná na uskutočnenie platobnej á transakcie a iniciovaná prostredníctvom akejkoľvek karty alebo akéhokoľvek telekomunikačného, digitálneho alebo IT zariadenia alebo softvéru platobného nástroja viazaného na kartu v rámci pravidiel, postupov, noriem a/alebo vykonávacích usmernení režimu kariet, pokiaľ je jej výsledkom transakcia s platobnou kartou. K platobným transakciám viazaným na kartu nepatria transakcie založené na iných druhoch platobných služieb ktorej výsledkom nie je úhrada ani inkaso v zmysle vymedzenia v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 260/2012;“

Odôvodnenie

Rozsah definície „platobnej transakcie viazanej na kartu“, ktorú navrhuje Komisia, je o niečo širší než rozsah definície „transakcie s platobnou kartou“, keďže sa vzťahuje aj na transakcie uskutočnené bez hmotnej karty. Vzhľadom na rýchly vývoj v oblasti kariet a na čoraz širšiu škálu platobných riešení využívajúcich infraštruktúru kariet ECB navrhuje uvedené dve definície zlúčiť.

Zmena 9

Článok 2 ods. 8

„(8)

„cezhraničná platobná transakcia“ je platobná transakcia s kartou alebo platobná transakcia viazaná na kartu iniciovaná platiteľom alebo príjemcom platby v prípade, že poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby sú usadení v rôznych členských štátoch, alebo v prípade, že platobnú kartu vydal vydávajúci poskytovateľ platobných služieb usadený v inom členskom štáte, než je miesto predaja;“

„(8)

„cezhraničná platobná transakcia s kartou“ je platobná transakcia s kartou alebo platobná transakcia viazaná na kartu iniciovaná platiteľom alebo príjemcom platby v prípade, že poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby prijímateľ a vydavateľ danej transakcie sú usadení v rôznych členských štátoch, alebo v prípade, že prijímateľ platobnú ej kartu y vydal vydávajúci poskytovateľ platobných služieb je usadený v inom členskom štáte, než je miesto predaja;“

Odôvodnenie

ECB navrhuje zjednodušiť znenie tejto definície v zmysle predošlej zmeny.

Zmena 10

Článok 2 ods. 9

„(9)

„výmenný poplatok“ je poplatok, ktorý sa priamo alebo nepriamo (t. j. prostredníctvom tretej strany) uhrádza za každú transakciu medzi poskytovateľmi platobných služieb platiteľa a príjemcu platby, ktorí sa zúčastňujú na platobnej transakcii s kartou alebo na platobnej transakcii viazanej na kartu;“

„(9)

„výmenný poplatok“ je poplatok, ktorý sa priamo alebo nepriamo (t. j. prostredníctvom tretej strany) uhrádza za každú platobnú transakciu viazanú na kartu medzi poskytovateľmi platobných služieb platiteľa a príjemcu platby, ktorí sa zúčastňujú na platobnej transakcii s kartou alebo na platobnej transakcii viazanej na kartu vydavateľom a prijímateľom danej transakcie;“

Odôvodnenie

ECB navrhuje zjednodušiť znenie tejto definície tak, že sa uvedie odkaz na pojmy „vydavateľ“ a „prijímateľ“.

Zmena 11

Článok 2 ods. 10

„(10)

„obchodnícky poplatok“ je poplatok, ktorý platí príjemca platby prijímateľovi za každú transakciu a ktorý zahŕňa výmenný poplatok, poplatok za platobný režim a za spracovanie a maržu prijímateľa;“

„(10)

„obchodnícky poplatok“ je poplatok, ktorý platí príjemca platby prijímateľovi za každú služby platobných transakciu í viazaných na kartu a ktorý zahŕňa výmenný poplatok, poplatok za platobný režim a za spracovanie a maržu prijímateľa , ktoré poskytuje prijímateľ;“

Odôvodnenie

ECB navrhuje, aby sa definícia obchodníckeho poplatku neobmedzovala na uvedené položky.

Zmena 12

Článok 2 ods. 13

„(13)

„režim platobných kariet“ je jednotný súbor pravidiel, postupov, noriem a/alebo vykonávacích usmernení na vykonávanie platobných transakcií v Únii a v členských štátoch, ktorý je oddelený od akejkoľvek infraštruktúry alebo platobného systému, ktorý zabezpečuje jeho fungovanie;“

„(13)

„režim platobných kariet“ je jednotný súbor pravidiel, postupov, noriem a/alebo vykonávacích usmernení na vykonávanie platobných transakcií iniciovaných platobným nástrojom viazaným na kartu v Únii a v členských štátoch, ktorý je oddelený od akejkoľvek infraštruktúry alebo platobného systému, ktorý zabezpečuje jeho fungovanie;“

Odôvodnenie

Cieľom zmeny je začleniť prvok iniciácie. Odkazy na Úniu a členské štáty by sa mali vypustiť, keďže sú zbytočné.

Zmena 13

Článok 2 ods. 14

„(14)

„režim platobných kariet so štyrmi účastníkmi“ je režim platobných kariet, v rámci ktorého sa uskutočňujú platby z platobného účtu držiteľa karty na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom tohto režimu, poskytovateľa platobných služieb vydávajúceho platobnú kartu (na strane držiteľa karty) a prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb (na strane príjemcu platby), ako aj transakcie viazané na kartu založené na rovnakej štruktúre;“

„(14)

„režim platobných kariet so štyrmi účastníkmi“ je režim platobných kariet, v rámci ktorého služby vydávania a prijímania poskytujú iné subjekty než subjekt, ktorý spravuje režim kariet uskutočňujú platby z platobného účtu držiteľa karty na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom tohto režimu, poskytovateľa platobných služieb vydávajúceho platobnú kartu (na strane držiteľa karty) a prijímajúceho poskytovateľa platobných služieb (na strane príjemcu platby), ako aj transakcie viazané na kartu založené na rovnakej štruktúre;“

Odôvodnenie

ECB navrhuje nerozlišovať medzi režimami kariet s tromi a štyrmi účastníkmi na základe poskytovania služieb vydávania a prijímania.

Zmena 14

Článok 2 ods. 15

„(15)

„režim platobných kariet s tromi účastníkmi“ je režim platobných kariet, v rámci ktorého sa uskutočňujú platby z platobného účtu vedeného režimom v mene držiteľa karty na platobný účet vedený režimom v mene príjemcu platby, ako aj transakcie viazané na kartu založené na rovnakej štruktúre. Keď režim platobných kariet s tromi účastníkmi vydá povolenie iným poskytovateľom platobných služieb na vydávanie a/alebo prijímanie platobných kariet, považuje sa za režim platobných kariet so štyrmi účastníkmi;“

„(15)

„režim platobných kariet s tromi účastníkmi“ je režim platobných kariet, v rámci ktorého vydávanie aj prijímanie platobných transakcií pod značkou režimu uskutočňuje subjekt, ktorý spravuje režim kariet sa uskutočňujú platby z platobného účtu vedeného režimom v mene držiteľa karty na platobný účet vedený režimom v mene príjemcu platby, ako aj transakcie viazané na kartu založené na rovnakej štruktúre. Keď Ak režim platobných kariet s tromi účastníkmi vydá povolenie iným poskytovateľom platobných služieb na vydávanie jeho platobných nástrojov viazaných na kartu a/alebo prijímanie platobných kariet jeho platobných transakcií viazaných na kartu, považuje sa za režim platobných kariet so štyrmi účastníkmi;“

Odôvodnenie

Pozri odôvodnenie k zmene 13.

Zmena 15

Článok 2 ods. 16

„(16)

„platobný nástroj“ je každé personalizované zariadenie (zariadenia) a/alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktorý používa používateľ platobných služieb alebo ktorý sa používa v jeho mene na iniciovanie platobného príkazu;“

„(16)

„platobný nástroj“ je každé personalizované zariadenie (zariadenia) a/alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb, ktorý používa používateľ platobných služieb alebo ktorý sa používa v jeho mene na iniciovanie platobného príkazu;“

Odôvodnenie

Táto definícia by sa mala zosúladiť s návrhom revidovanej smernice o platobných službách.

Zmena 16

Článok 2 ods. 17

„(17)

„platobný nástroj viazaný na kartu“ je akýkoľvek platobný nástroj vrátane karty, mobilného telefónu, počítača alebo akéhokoľvek iného technologického zariadenia obsahujúceho náležitú aplikáciu, ktorý používa platiteľ na iniciovanie platobného príkazu, ktorý nie je úhradou ani inkasom v zmysle článku 2 nariadenia (EÚ) č. 260/2012;“

„(17)

„platobný nástroj viazaný na kartu“ je akýkoľvek platobný nástroj vrátane karty a alebo akýkoľvek iný platobný nástroj s podobnými prvkami ako platobná karta, mobilného telefónu, počítača alebo akéhokoľvek iného technologického zariadenia obsahujúceho náležitú aplikáciu, ktoré príjemca platby akceptuje na prijatie platby a ktorý é používa platiteľ na iniciovanie platobného y príkazu, ktorý ej výsledkom nie je úhradou a ani inkasom v zmysle článku 2 nariadenia (EÚ) č. 260/2012;“

Odôvodnenie

Táto definícia by sa mala zosúladiť s pozmeňujúcim návrhom v zmysle zmeny 8, ktorý sa týka „platobnej transakcie viazanej na kartu“.

Zmena 17

Článok 2 ods. 18

„(18)

„platobná aplikácia“ je počítačový softvér alebo jeho ekvivalent nahratý do zariadenia, ktorý umožňuje iniciovanie platobných transakcií viazaných na kartu a umožňuje platiteľovi zadávať platobné príkazy;“

„(18)

„platobná aplikácia viazaná na kartu“ je počítačový softvér alebo jeho ekvivalent nahratý do zariadenia alebo sprístupnený na diaľku, ktorý umožňuje iniciovanie platobných transakcií viazaných na kartu a umožňuje zo strany platiteľovi a zadávať platobné príkazy;“

Odôvodnenie

ECB do vymedzenia tohto pojmu navrhuje začleniť koncepciu prístupu na diaľku.

Zmena 18

Článok 2 ods. 19

„(19)

„platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;“

„(19)

„platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa alebo príjemcu platby svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;“

Odôvodnenie

Platobné príkazy na platby kartou by mohol iniciovať aj príjemca platby. Touto zmenou sa definícia navyše zosúlaďuje s návrhom revidovanej smernice o platobných službách.

Zmena 19

Článok 2 ods. 20

„(20)

„transakcia s platobnou kartou“ je platobná transakcia uskutočnená s platobnou kartou alebo s využitím infraštruktúry pre transakcie s platobnou kartou a na základe obchodných pravidiel, ktorými sa riadia transakcie s platobnou kartou;“

„(20)

„transakcia s platobnou kartou“ je platobná transakcia uskutočnená s platobnou kartou alebo s využitím infraštruktúry pre transakcie s platobnou kartou a na základe obchodných pravidiel, ktorými sa riadia transakcie s platobnou kartou;“

Odôvodnenie

Definícia je veľmi podobná definícii „platobnej transakcie viazanej na kartu“. Bolo by preto užitočné zlúčiť ich.

Zmena 20

Článok 2 ods. 21

„(21)

„poskytovateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba oprávnená poskytovať platobné služby poskytovateľa uvedené v prílohe k smernici 2007/64/ES. Poskytovateľ platobných služieb môže byť vydavateľom alebo prijímateľom, alebo súčasne jedným aj druhým;“

„(21)

„poskytovateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba oprávnená poskytovať platobné služby poskytovateľa uvedené v prílohe k smernici 2007/64/ES. Poskytovateľ platobných služieb môže byť vydavateľom alebo prijímateľom, alebo súčasne jedným aj druhým ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 návrhu revidovanej smernice o platobných službách  (2) a právnická a fyzická osoba využívajúca výnimku podľa článku 27 návrhu revidovanej smernice o platobných službách;“

Odôvodnenie

Treba zosúladiť s návrhom revidovanej smernice o platobných službách.

Zmena 21

Článok 2 ods. 23

„(23)

„platobná transakcia“ je úkon prevodu finančných prostriedkov iniciovaný platiteľom alebo v jeho mene, alebo príjemcom finančných prostriedkov, bez ohľadu na akékoľvek základné povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;“

„(23)

„platobná transakcia“ je úkon vkladu, prevodu alebo výberu finančných prostriedkov iniciovaný platiteľom alebo v jeho mene, alebo príjemcom finančných prostriedkov, bez ohľadu na akékoľvek základné povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;“

Odôvodnenie

Treba zosúladiť s návrhom revidovanej smernice o platobných službách.

Zmena 22

Článok 2 ods. 24

„(24)

„spracovanie“ je poskytovanie služieb spracovania platobnej transakcie z hľadiska úkonov potrebných na spracovanie platobného pokynu medzi prijímateľom a vydavateľom;“

„(24)

„spracovanie“ je poskytovanie služieb spracovania platobnej transakcie z hľadiska úkonov potrebných na spracovanie platobného pokynu medzi prijímateľom a vydavateľom automatické spracovanie údajov vykonané pre vydavateľa alebo prijímateľa v rámci platobnej transakcie viazanej na kartu;“

Odôvodnenie

Zmena bližšie objasňuje, čo znamenajú služby spracovania platobnej transakcie poskytované poskytovateľmi platobných služieb.

Zmena 23

Článok 2 ods. 25

„(25)

„spracovateľský subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba poskytujúca služby spracovania platobnej transakcie.“

„(25)

„spracovateľský subjekt“ je aká ýkoľvek poskytovateľ technických služieb, fyzická alebo právnická osoba poskytujúca ktorý poskytuje služby spracovania platobnej transakcie.“

Odôvodnenie

Cieľom zmeny je zdôrazniť technickú povahu spracovania poskytovaných platobných služieb, ktoré zahŕňa informačné technológie.

Zmena 24

Články 3 a 4

Článok 3

Výmenné poplatky za cezhraničné transakcie so spotrebiteľskou debetnou alebo kreditnou kartou

1.

S účinnosťou od uplynutia dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia poskytovatelia platobných služieb nesmú za cezhraničné transakcie uskutočňované s debetnou kartou ponúkať ani vyžadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu ani inú dohodnutú náhradu s rovnocenným zámerom alebo účinkom vo výške viac ako 0,2 % hodnoty transakcie.

2.

S účinnosťou od uplynutia dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia poskytovatelia platobných služieb nesmú za cezhraničné transakcie uskutočňované s kreditnou kartou ponúkať ani vyžadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu ani inú dohodnutú náhradu s rovnocenným zámerom alebo účinkom vo výške viac ako 0,3 % hodnoty transakcie.

Článok 4

Výmenné poplatky za všetky transakcie so spotrebiteľskou debetnou alebo kreditnou kartou

1.

S účinnosťou od uplynutia dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia poskytovatelia platobných služieb nesmú ponúkať ani vyžadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu ani inú dohodnutú náhradu s rovnocenným zámerom alebo účinkom vo výške viac ako 0,2 % hodnoty transakcie v prípade transakcií viazaných na debetnú kartu.

2.

S účinnosťou od uplynutia dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia poskytovatelia platobných služieb nesmú ponúkať ani vyžadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu ani inú dohodnutú náhradu s rovnocenným zámerom alebo účinkom vo výške viac ako 0,3 % hodnoty transakcie v prípade transakcií viazaných na kreditnú kartu.“

Článok 3

Výmenné poplatky za cezhraničné transakcie so spotrebiteľskou debetnou alebo kreditnou kartou

1.

S účinnosťou od uplynutia dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia poskytovatelia platobných služieb nesmú za cezhraničné transakcie uskutočňované s debetnou kartou ponúkať ani vyžadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu ani inú dohodnutú náhradu s rovnocenným zámerom alebo účinkom vo výške viac ako 0,2 % hodnoty transakcie.

2.

S účinnosťou od uplynutia dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia poskytovatelia platobných služieb nesmú za cezhraničné transakcie uskutočňované s kreditnou kartou ponúkať ani vyžadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu ani inú dohodnutú náhradu s rovnocenným zámerom alebo účinkom vo výške viac ako 0,3 % hodnoty transakcie.

Článok 4

Výmenné poplatky za všetky transakcie so spotrebiteľskou debetnou alebo kreditnou kartou

1.

S účinnosťou od uplynutia dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia poskytovatelia platobných služieb nesmú ponúkať ani vyžadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu ani inú dohodnutú náhradu s rovnocenným zámerom alebo účinkom vo výške viac ako 0,2 % hodnoty transakcie v prípade transakcií viazaných na debetnú kartu.

2.

S účinnosťou od uplynutia dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia poskytovatelia platobných služieb nesmú ponúkať ani vyžadovať výmenný poplatok za jednotlivú transakciu ani inú dohodnutú náhradu s rovnocenným zámerom alebo účinkom vo výške viac ako 0,3 % hodnoty transakcie v prípade transakcií viazaných na kreditnú kartu.“

Odôvodnenie

Pozri odôvodnenie k zmene 1.

Zmena 25

Článok 7 ods. 3

a článok 7 nové odseky 5 a 6 (3)

„3.

Akákoľvek územná diskriminácia v pravidlách spracovania uplatňovaných režimami platobných kariet je zakázaná.

[…]“

„3.

Akákoľvek územná diskriminácia týkajúca sa výberu spracovateľského subjektu v pravidlách spracovania uplatňovaných režimami platobných kariet je zakázaná.

[…]

5.

Režimy platobných kariet by mali uplatňovať spravodlivý a transparentný postup na zabezpečenie toho, že iné spracovateľské subjekty nebudú neprimerane diskriminované a že technická interoperabilita s nezávislými spracovateľskými subjektmi nebude obmedzená.

6.

Tento článok sa začína uplatňovať dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.“

ECB navrhuje zmenu odseku 3 s cieľom bližšie objasniť súčasné znenie, ktoré by sa mohlo vykladať tak, že by neostával žiadny priestor na riadenie rizika krajiny v rôznych fázach spracovania, napríklad pri autorizácii.

ECB navrhuje doplniť nový odsek 5, aby režimy platobných kariet nemohli diskriminovať spracovateľské subjekty zavedením obchodných pravidiel, ktoré by neprimerane obmedzovali interoperabilitu medzi spracovateľskými subjektmi.

ECB navrhuje doplniť aj nový odsek 6. Je možné, že platobný sektor bude potrebovať viac času na oddelenie režimu od infraštruktúry na spracovanie. ECB preto navrhuje, aby sa tento článok začal uplatňovať až dva roky po nadobudnutí účinnosti nariadenia.

Zmena 26

Článok 8 ods. 3 a 5

„3.

Režimy platobných kariet nesmú poskytovateľom platobných služieb vydávajúcim kartu ani poskytovateľom platobných služieb prijímajúcim kartu ukladať povinnosť, aby za transakcie, ktoré sa vykonajú s akýmkoľvek zariadením, na ktorom sa nachádza ich značka, no neuskutočnia sa prostredníctvom daného režimu, podávali správy a aby za ne platili poplatky, a nesmú im ukladať ani iné povinnosti s rovnakým cieľom alebo účinkom.

[…]

5.

V prípade, že platobné zariadenie ponúka na výber medzi rôznymi značkami platobných nástrojov, značku uplatnenú na predmetnú platobnú transakciu určí platiteľ na mieste predaja.“

„3.

Režimy platobných kariet nesmú poskytovateľom platobných služieb vydávajúcim kartu ani poskytovateľom platobných služieb prijímajúcim kartu ukladať povinnosť, aby za transakcie, ktoré sa vykonajú s akýmkoľvek zariadením, na ktorom sa nachádza ich značka, no neuskutočnia sa prostredníctvom daného režimu, podávali správy a aby za ne platili poplatky, a nesmú im ukladať ani iné povinnosti s rovnakým cieľom alebo účinkom, okrem požiadaviek na podávanie správ, ktoré uložili regulačné orgány, orgány dohľadu alebo centrálne banky.

[…]

5.

V prípade, že platobné zariadenie ponúka na výber medzi rôznymi značkami platobných nástrojov, na značku e, ktorá sa má uplatnenú na predmetnú platobnú transakciu, sa dohodne určí platiteľ a príjemca platby na mieste predaja.“

Na účely dohľadu vyžadujú centrálne banky od režimov kariet, aby vykazovali štatistické údaje o podvodoch s platobnými kartami. Zmena požiadaviek na podávanie správ zameraná na pokrytie väčšieho množstva poskytovateľov by predstavovala značnú záťaž. ECB preto ako riešenie navrhla uložiť požiadavky na podávanie správ, na základe ktorých sa budú poskytovať tie informácie, ktoré regulačné orgány, orgány dohľadu alebo centrálne banky skutočne potrebujú.

Na výbere konkrétnej značky by sa mal dohodnúť držiteľ karty (t. j. platiteľ) spolu s obchodníkom (t. j. príjemcom platby). Ak by značku vyberal len platiteľ, hrozilo by riziko, že by vybral drahú značku. Síce by tak získal dodatočné výhody, ale pre obchodníka by tak vznikli vyššie náklady, ktoré by sa v konečnom dôsledku mohli premietnuť do vyšších cien pre všetkých zákazníkov obchodníka.

Zmena 27

Článok 10 ods. 1

„1.

Platobné režimy a poskytovatelia platobných služieb nesmú uplatňovať pravidlo, ktorým sa príjemcovia platby akceptujúci karty a iné platobné nástroje vydané jedným vydávajúcim poskytovateľom platobných služieb v rámci režimu platobných nástrojov zaväzujú, aby prijímali aj iné platobné nástroje tej istej značky a/alebo kategórie vydané inými vydávajúcimi poskytovateľmi platobných služieb v rámci rovnakého režimu, okrem prípadu, keď podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku.“

„1.

Platobné režimy a poskytovatelia platobných služieb nesmú uplatňovať pravidlo, ktorým sa príjemcovia platby akceptujúci karty a iné platobné nástroje vydané jedným vydávajúcim poskytovateľom platobných služieb v rámci režimu kariet platobných nástrojov zaväzujú, aby prijímali aj iné značky, platobné nástroje alebo produkty tej istej značky a/alebo kategórie vydané inými vydávajúcimi poskytovateľmi platobných služieb v rámci rovnakého režimu, okrem prípadu, keď podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku.“

Odôvodnenie

Rozhodnutie o tom, či akceptovať karty, ako aj o tom, ktoré režimy, značky či produkty akceptovať, alebo ktoré karty akceptovať v rámci určitého režimu, by malo byť obchodným rozhodnutím obchodníka. Rozsah povolenia, na základe ktorého môžu režimy a poskytovatelia uplatňovať pravidlá, ktoré príjemcov platieb zaväzujú povinne akceptovať karty, ktoré podliehajú tomu istému regulovanému výmennému poplatku, sa zdá zbytočne veľký. Cieľom dodatočných zmien je zjednodušiť požiadavky stanovené v tomto odseku. Podľa odôvodnenia 29 je cieľom tohto odseku vypustiť z pravidla „rešpektovania všetkých kariet“ prvok „rešpektovania všetkých produktov“. V záujme dosiahnutia tohto cieľa nie je potrebné uložiť podmienky vydavateľom.

Zmena 28

Článok 10, nový odsek 5

žiadny text

„5.

Obchodníci sa môžu rozhodnúť neakceptovať všetky karty alebo iné platobné nástroje, ak tieto neposkytujú dostatočnú úroveň bezpečnosti a ak prijímateľ nezaručuje, že sa autorizované transakcie vyplatia v plnej výške.“

Odôvodnenie

Obchodníci by mali mať možnosť neakceptovať karty s nedostatočnými bezpečnostnými prvkami (napríklad karty bez mikročipu), keďže by platba prostredníctvom takýchto kariet nebola zaručená, a obchodníci by tak boli vystavení väčšiemu finančnému riziku.


(1)  Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.

(2)  COM(2013) 574/3.

(3)  Treba upozorniť, že odkazy v tomto stanovisku odzrkadľujú číslovanie odsekov v dokumente COM(2013) 550/2 final.


Začiatok