20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/16

1.

Hoci konečnú zodpovednosť za rozhodnutia o uzavretí menových dohôd s tretími krajinami má Rada EÚ, ECB neodporúča, aby zámorské krajiny a územia (ZKÚ) pridružené k členským štátom eurozóny prijali euro za svoju úradnú menu. V prípade Svätého Bartolomeja nemá ECB žiadne námietky voči navrhovanému rozhodnutiu, keďže Svätý Bartolomej, ktorý je súčasťou Francúzska, používa euro od roku 1999. S cieľom zohľadniť zámer Francúzska zachovať na ostrove Svätého Bartolomeja euro po 1. januári 2012, keď tento samosprávny celok prestane byť súčasťou územia EÚ (2), je podľa práva EÚ potrebné nájsť riešenie ako reakciu na zmenené okolnosti. V tejto súvislosti je uzavretie menovej dohody s Francúzskou republikou, konajúcou v prospech Svätého Bartolomeja uspokojivým riešením, pretože by to Francúzsku umožnilo pokračovať v uplatňovaní potrebných ustanovení práva EÚ na území Svätého Bartolomeja, ktoré sú potrebné na používanie jednotnej meny v týchto oblastiach: právne predpisy týkajúce sa meny, bankovníctva a financií, opatrenia potrebné na používanie eura, predchádzanie praniu špinavých peňazí, predchádzanie podvodom a falšovaniu hotovostných a bezhotovostných platobných prostriedkov, pravidlá týkajúce sa medailí a žetónov, ako aj požiadaviek na štatistické vykazovanie.

2.

Z hľadiska rozsahu poverenia na rokovania ustanoveného v návrhu rozhodnutia ECB vychádza z toho, že na rozdiel od dohôd uzavretých s tretími krajinami, akými sú Monacké kniežatstvo, Andorrské kniežatstvo, Sanmarínska republika a Mestský štát Vatikán, táto menová dohoda nepovoľuje ostrovu Svätý Bartolomej vydávať svoje vlastné euromince. Hoci ECB víta tento prístup, malo by sa to z dôvodov právnej istoty a transparentnosti výslovne uviesť aspoň v odôvodnení návrhu rozhodnutia.

3.

ECB zdôrazňuje, že akékoľvek prevody vrátane osobitnej finančnej pomoci pre banky a iné finančné inštitúcie, ktoré sú potrebné na udržanie alebo obnovenie finančnej stability na ostrove Svätého Bartolomeja, znáša štátna pokladnica Francúzskej republiky.

4.

ECB vychádza z toho, že všetky úlohy, ktoré patria do právomoci Eurosystému, vrátane operácií menovej politiky a zberu štatistických údajov, bude vykonávať Banque de France prostredníctvom Institut d’Émission des Départements D’Outre-mer (IEDOM).

5.

ECB má takisto za to, že cieľom menovej dohody nie je, aby finančné inštitúcie nachádzajúce sa na ostrove Svätého Bartolomeja, mali priamy prístup k platobným systémom a systémom vyrovnania v rámci eurozóny a akékoľvek spojenie medzi nimi a týmito systémami sa bude naďalej uskutočňovať prostredníctvom príslušných francúzskych orgánov.

6.

ECB je pevne presvedčená, že jej úloha pri rokovaní o menových dohodách so ZKÚ by mala byť presne taká istá ako je jej úloha pri rokovaní o menových dohodách s tretími krajinami. V tejto súvislosti by v texte navrhovaného rozhodnutia malo byť jasne a jednoznačne uvedené, že súhlas ECB sa vyžaduje v otázkach, ktoré patria do oblasti jej pôsobnosti.

7.

ECB poznamenáva, že návrh rozhodnutia neupravuje viaceré dôležité otázky, ktoré by mali byť upravené takto:

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovaného rozhodnutia, sú v prílohe uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.