20.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 115/1

1.

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) prijala 17. decembra 2008 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k navrhovanému nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“) (2).

2.

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 105 ods. 4 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

3.

ECB víta ciele navrhovaného nariadenia (3) a podporuje dohodu dosiahnutú 14. marca 2009 na stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20 (4) ako súčasť medzinárodne koordinovaných iniciatív na posilnenie regulačného rámca pre ratingové agentúry. ECB zastáva názor, že regulačné iniciatívy, ktoré sa týkajú ratingových agentúr, by mali sledovať tieto ciele (5). Po prvé, mala by sa zvýšiť transparentnosť pri vydávaní ratingov a malo by sa skvalitniť ich sústavné monitorovanie, aby sa umožnilo lepšie porovnanie ratingových hodnotení ratingových agentúr a podporila väčšia súťaž v oblasti úverových ratingov. Po druhé, proces úverového ratingu by mal spĺňať zodpovedajúce normy kvality a integrity. Najmä pokiaľ ide o finančnú stabilitu, je obzvlášť potrebné, aby proces úverového ratingu neviedol k neúmernej volatilite ratingov, čo by mohlo viesť k prudkému preceňovaniu aktív a mohlo by to narušiť dôveru k trhu. Po tretie, integrita a nezávislosť ratingových agentúr by mala byť zabezpečená tak, že sa zabráni konfliktom záujmov alebo sa tieto konflikty záujov náležite upravia v rámci transparentného regulačného rámca.

4.

Navrhované nariadenie by sa malo vzťahovať na „úverové ratingy, ktoré sú určené na použitie na regulačné alebo iné účely“ regulovanými inštitúciami finančného sektora (úverové inštitúcie, investičné spoločnosti, poisťovne a zaisťovne, podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) a inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia) a sú zverejňované alebo distribuované na predplatné (6). Tieto regulované inštitúcie budú môcť navyše na regulačné účely použiť len úverové ratingy vydané ratingovými agentúrami usadenými v EÚ a zaregistrovanými v súlade s navrhovaným nariadením (7).

Hoci ECB podporuje široký rozsah pôsobnosti navrhovaného nariadenia, má k nemu tieto pripomienky.

Po prvé, slovné spojenie „na použitie na regulačné alebo iné účely“ naznačuje široký rozsah pôsobnosti, ale tak dôvodová správa k navrhovanému nariadeniu, ako aj posúdenie vplyvu Komisiou, hovoria v prospech užšieho poňatia, podľa ktorého by sa navrhované nariadenie týkalo len úverových ratingov používaných na regulačné účely (8). Komisia tvrdí, že navrhovaný prístup by bol „proporcionálny“, keďže nariadenie „nie je zacielené na všetky ratingové agentúry, ale len na tie, ktorých ratingy používajú finančné inštitúcie na regulačné účely, t. j. tie, ktoré majú potenciálne vysoký vplyv na finančný systém“ (9). Navrhované nariadenie však striedavo upravuje cieľ zaviesť „spoločný prístup na zabezpečenie vysokej kvality úverových ratingov používaných v Spoločenstve“ (10) a zabezpečiť, že „všetky ratingy, ktoré používajú finančné inštitúcie podliehajúce právnym predpisom Spoločenstva, sú vysoko kvalitné a vydávané ratingovými agentúrami podľa prísnych požiadaviek“ (11) na jednej strane, a užšie vymedzený cieľ vyžadovať registráciu len pre ratingové agentúry usadené v Spoločenstve, ktoré sa snažia zabezpečiť, aby ich úverové ratingy mohli použiť finančné inštitúcie v EÚ na regulačné účely (12). Navrhované nariadenie navyše neobjasňuje pravidlá vzťahujúce sa na cenné papiere, pri ktorých sa zverejňuje prospekt podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (13) a ktoré sa hodnotia podľa navrhovaného nariadenia.

Po druhé, navrhované nariadenie vymedzuje v rámci rozsahu pôsobnosti „regulačné účely“ hlavne poukázaním na najvýznamnejší príklad využívania úverových ratingov pri finančnej regulácii, t. j. na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (14), podľa ktorej sú úverové inštitúcie oprávnené používať ratingy ako referenčné na výpočet svojich kapitálových požiadaviek na účely platobnej schopnosti (15). ECB má za to, že takýto prístup by zahŕňal úverové ratingy, ktoré majú „potenciálne vysoký vplyv na finančný systém“ (16). V súvislosti s tým sa 14. marca 2009 ministri financií a guvernéri centrálnych bánk skupiny G20 dohodli na regulačnom dohľade, vrátane registrácie všetkých ratingových agentúr, ktorých ratingy sa používajú na regulačné účely (17). Keďže však „regulačné účely“ nie sú osobitne vymedzené a nie je uvedené, či tento pojem zahŕňa odkazy na využívanie ratingov v legislatíve Spoločenstva (ako je implementovaná vo vnútroštátnej legislatíve) a vo vnútroštátnych zákonoch, je podľa ECB v tejto veci potrebné bližšie upresnenie. Nakoniec, niektoré ustanovenia navrhovaného nariadenia, ako je napríklad všeobecná povinnosť ratingových agentúr zverejniť „každý úverový rating“ (18), môžu byť v rozpore s rozsahom pôsobnosti navrhovaného nariadenia, ak má byť obmedzený na úverové ratingy používané na regulačné účely.

Po tretie, navrhované nariadenie sa vzťahuje len na úverové ratingy, ktoré sa distribuujú na predplatné alebo sa zverejňujú. V súlade s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na externé inštitúcie hodnotiace úverovú bonitu („external credit assessment institutions“ – ďalej len „ECAI“) v smernici 2006/48/ES (19), sa navrhuje spresniť, že úverové ratingy sa považujú za zverejnené, ak je za rovnakých podmienok umožnený prístup potenciálnych používateľov k nim a je umožnené ich riadne posúdenie verejnosťou.

Po štvrté, úverové ratingy by mali byť založené na metodikách kombinujúcich kvalitatívny a kvantitatívny prístup (20). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ratingové nástroje prevádzkované poskytovateľmi, ktorí sú tretími stranami (21), sú zvyčajne založené výlučne na kvantitatívnych prístupoch a nezohľadňujú kvalitatívne informácie, ako sú informácie získané prostredníctvom kontaktov s vyšším vedením a s prevádzkovými zamestnancami posudzovaných subjektov. Pokiaľ ide o rámec operácií menovej politiky Eurosystému (ktorý sa skladá z ECB a národných centrálnych bánk členských štátov, ktoré prijali euro), je tento druh systému hodnotenia úverovej bonity upravený odlišne od iných zdrojov hodnotenia úverovej bonity, ako sú napr. ECAI. Preto by sa malo zvážiť, či by navrhované nariadenie nemalo upravovať, že ratingy vypracované poskytovateľmi, ktorí sú tretími stranami a prevádzkujú ratingové nástroje, nepatria do rozsahu jeho pôsobnosti.

5.

ECB sa priamo týkajú služby, ktoré ratingové agentúry poskytujú v súvislosti s úlohami a záväzkami Eurosystému, pokiaľ ide o uskutočňovanie operácií menovej politiky a iných operácií centrálnych bank, ako je napr. správa devízových rezerv a operácie týkajúce sa správy vlastných zdrojov (22). Článok 18.1 druhá zarážka Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) ustanovuje, že ECB a národné centrálne banky môžu uskutočňovať úverové operácie s úverovými inštitúciami a inými účastníkmi trhu, pričom sa požičiavanie zabezpečuje na základe primeraného kolaterálu. Dôležitým kritériom spôsobilosti na účely operácií menovej politiky je, že aktíva musia spĺňať vysoké štandardy úverovej bonity a na tieto účely stanovuje rámec Eurosystému pre hodnotenie úverovej bonity (ďalej len „ECAF“) procedúry, pravidlá a technické postupy, ktorými sa zabezpečuje plnenie požiadaviek Eurosystému na vysoké štandardy úverovej bonity. Pri hodnotení úverovej bonity akceptovateľných aktív Eurosystém zohľadňuje hodnotenia získané pomocou hodnotiacich systémov z jedného zo štyroch zdrojov: ECAI, interných systémov NCB pre hodnotenie úverovej bonity („in-house credit assessment systems“ – ďalej len „ICAS“) (23), systémov založených na internom ratingu („internal ratings-based systems“) alebo od poskytovateľov ratingových nástrojov („rating tools“) tretích strán (24). Eurosystém si vyhradzuje právo určiť, či emisia, emitent, dlžník alebo ručiteľ spĺňajú vysoké štandardy úverovej bonity na základe akýchkoľvek informácií, ktoré považuje za relevantné, a na základe týchto informácií ich môže odmietnuť. Kvôli zabezpečeniu konzistentnosti, presnosti a porovnateľnosti uvedených štyroch zdrojov hodnotenia úverovej bonity využívaných v rámci ECAF Eurosystém pre každý z týchto zdrojov vypracoval kritériá akceptovateľnosti a výsledky ich hodnotení pravidelne porovnáva s kritériami Eurosystému pre vysoké štandardy úverovej bonity (25).

V súvislosti s tým ECB odporúča uviesť v príslušnom bode odôvodnenia, že ustanovenia navrhovaného nariadenia, ktoré sa vzťahujú na ratingové agentúry, nemajú vplyv na právo Eurosystému alebo v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov na práva národných centrálnych bánk členských štátov, ktoré neprijali euro, upraviť procedúry, pravidlá a kritériá, ktorými sa zabezpečuje plnenie požiadaviek na vysoké štandardy úverovej bonity aktív akceptovateľných pre operácie menovej politiky a v prípade potreby stanoviť podmienky na použitie úverových ratingov pri operáciách centrálnych bánk.

6.

Navrhované nariadenie sa nevzťahuje na úverové ratingy vydávané verejnými orgánmi, ktoré sa nezverejňujú a hodnotený subjekt ich neplatí (26). Ako už bolo spomenuté (27), Eurosystém zohľadňuje pri hodnotení úverovej bonity akceptovateľných aktív hodnotenia získané z viacerých zdrojov vrátane ICAS prevádzkovaných niektorými národnými centrálnymi bankami. Tieto ICAS sú dôležité pre vykonávanie menovej politiky Eurosystému. Úverové pohľadávky napríklad predstavujú podstatný zdroj aktív akceptovateľných Eurosystémom ako kolaterál a dlžníkmi z týchto dlhových povinností sú často spoločnosti strednej veľkosti, ktoré sú hodnotené len týmito ICAS (28). ECB sa domnieva, že by nebolo primerané, aby tieto ICAS podliehali registrácii, ako je ustanovená v navrhovanom nariadení. Navyše by nebolo relevantné alebo náležité, aby sa niektoré ustanovenia navrhovaného nariadenia vzťahovali na úverové ratingy vydávané národnými centrálnymi bankami. V prípade ICAS sa ich úverové ratingy: i) nezverejňujú a ii) hodnotený subjekt ich neplatí. ECB preto vidí význam v tom, aby sa uvedená výnimka v navrhovanom nariadení rozšírila na úverové ratingy vydávané národnými centrálnymi bankami a navrhuje zmenu a doplnenie navrhovaného nariadenia v tomto zmysle.

7.

ECB súhlasí, že tieto systémy by mali z výnimky z navrhovaného nariadenia prospech, keď sa prevádzkujú za podmienok, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uvedenými v navrhovanom nariadení a ktoré zabezpečujú primeranú integritu a nezávislosť ratingových činností. Pokiaľ ide o rámec menovej politiky Eurosystému pre obchody na trhu, tieto systémy už podliehajú podrobnému schvaľovaniu a komplexnému monitorovaniu výsledkov Eurosystémom, ktorý ich môže pozastaviť alebo vylúčiť za vymedzených okolností (29). ECB preto zastáva názor, že uvedená podmienka sa má považovať za automaticky splnenú, ak je ICAS schválený ECB na účely operácií menovej politiky Eurosystému. Pokiaľ ide o úverové ratingy vydávané národnými centrálnymi bankami, ktoré spĺňajú obidve uvedené kritériá, ale ECB nehodnotila dotknutý ICAS, mal by sa zaviesť postup, pri ktorom by sa preverilo splnenie kritéria „rovnocennosti“ dotknutým ICAS. ECB navrhuje, aby mohli národné centrálne banky v takýchto prípadoch požiadať Komisiu o výnimku, a aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie uvedeného kritéria, Komisia by mala pred prijatím rozhodnutia o výnimke uskutočniť konzultáciu s ECB, aby mohla využiť znalosti ECB v tejto oblasti. ECB navrhuje zmeniť a doplniť navrhované nariadenie a doplniť zodpovedajúci bod odôvodnenia, ktorý by zohľadňoval tento postup.

8.

Smernica 2006/48/ES umožňuje úverovým inštitúciám používať externé ratingy od ECAI pri určovaní rizikových váh podľa štandardizovaného prístupu (30) a podľa metódy založenej na ratingoch pri sekuritizácii (31). Vzájomný vzťah medzi režimom pre ratingové agentúry podľa navrhovaného nariadenia a zabehnutým postupom pri uznávaní ECAI podľa smernice 2006/48/ES by mohol vzbudzovať obavy a mal by sa vhodne upraviť. Malo by sa najmä uviesť, že registrácia ratingovej agentúry podľa navrhovaného nariadenia predstavuje podmienku prípustnosti ako ECAI podľa smernice 2006/48/EC. Navyše by sa mala vhodne zmeniť a doplniť smernica 2006/48/ES, ako to navrhuje príspevok Eurosystému (32), aby sa zabránilo „zdvojeniu postupov a nákladným prekrývajúcim sa požiadavkám“, a aby sa zabezpečila právna konzistentnosť. Napríklad požiadavky na objektívnosť, nestrannosť, nepretržité skúmanie, transparentnosť a zverejňovanie informácií, ktoré sa týkajú metodiky priraďovania ratingov (33) by sa mali považovať za splnené ratingovými agentúrami registrovanými podľa navrhovaného nariadenia.

9.

Navrhované nariadenie ustanovuje, že každý členský štát musí na účely tohto nariadenia určiť príslušný orgán (34). Podľa smernice 2006/48/ES si vnútroštátne orgány bankového dohľadu ponechávajú právomoc uznať ratingové agentúry ako ECAI v súlade s požiadavkami ustanovenými v smernici (35). Ak Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov (ďalej len „CESR“) alebo orgány určené navrhovaným nariadením prevezmú zodpovednosť za registráciu ratingových agentúr a dohľad nad nimi, ako to navrhuje správa skupiny pána de Larosière (36), mali by s príslušnými orgánmi bankového dohľadu konzultovať registráciu a dohľad, ako aj prípadné uplatnenie sankcií. Zákonodarné orgány Spoločenstva by pri revízii smernice 2006/48/ES mohli posúdiť, či by sa na základe skúseností s režimom pre ECAI (37), nemali mechanizmy pre uznávanie týchto inštitúcií ešte viac zjednodušiť berúc do úvahy možné synergie s rámcom registrácie a dohľadu pre ratingové agentúry v navrhovanom nariadení.

10.

Navrhované nariadenie ustanovuje rámec pre registráciu ratingových činností a dohľad nad nimi, ktorý je založený na úzkej koordinácii medzi vnútroštátnymi orgánmi. ECB poznamenáva, že úloha CESR je obmedzená na poskytnutie stanoviska príslušnému orgánu domovského členského štátu: i) pri návrhoch rozhodnutí o registrácii alebo pri návrhoch rozhodnutí o zamietnutí (38) a ii) v prípadoch ustanovených navrhovaným nariadením (39), alebo ak majú tieto orgány v úmysle prijať opatrenia dohľadu (40). V tejto súvislosti ECB pripomína obavy vyjadrené v správe skupiny pána de Larosière, že „systém licencií a dohľadu v tomto návrhu je príliš ťažkopádny“ a „najmä rozdelenie úloh medzi domáce orgány a orgány hosťujúceho štátu je pravdepodobne neefektívne a neúčinné“ (41). Správa skupiny pána de Larosière navyše navrhuje preniesť zodpovednosť za licencie pre inštitúcie v celej EÚ, akými sú ratingové agentúry, a za priamy dohľad nad nimi na orgán EÚ, na ktorý sa pretransformuje CESR. Kým Eurosystém už vyjadril svoju podporu tomu, aby mal CESR koordinačnú úlohu (42), úloha CESR vo vzťahu k ratingovým agentúram by potrebovala ďalšiu revíziu vo svetle nadchádzajúceho vykonávania odporúčaní skupiny pána de Larosière (43).

11.

ECB zdôrazňuje, že každé koordinačné opatrenie prijaté za účelom regulácie ratingových agentúr a dohľadu nad nimi by malo byť vytvorené tak, aby umožnilo dostatočnú zaangažovanosť Eurosystému, berúc do úvahy jeho eminentný záujem na vykonávaní operácií centrálnych bank a z pohľadu finančnej stability. V tejto súvislosti sa v navrhovanom nariadení navrhuje zavedenie spôsobov komunikácie podobných tým, ktoré boli vložené do rámca Spoločenstva pre výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a centrálnymi bankami (44). ECB preto navrhuje zmenu a doplnenie v súlade s jej odporúčaním v stanovisku CON/2009/17 (45). ECB by navyše privítala zavedenie povinných konzultácií s CEBS, ako aj s Výborom európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov pred vydaním usmernenia pre príslušné vnútroštátne orgány (46).

12.

Príspevok Eurosystému uviedol, že alternatívny a menej prísny režim pre miestne ratingové agentúry, ktoré sa zaoberajú hlavne emisiami podnikových cenných papierov, by sa mohol použiť v navrhovanom nariadení a že oslobodenie miestnych ratingových agentúr od niektorých požiadaviek by umožnilo flexibilitu a pomohlo zachovať rôznorodosť medzi ratingovými agentúrami spolu so zabezpečením rôznorodosti názorov (47). Ak by sa takéto výnimky pre menšie ratingové agentúry posudzovali v rámci spolurozhodovacieho postupu, bolo by potrebné zabezpečiť, aby väčšie ratingové agentúry nezneužili takéto výnimky rozdrobením ich podnikania. ECB tiež podporuje posúdenie vplyvu uplatňovania navrhovaného nariadenia na úrovni koncentrácie na ratingovom trhu (48).

13.

Navrhované nariadenie ustanovuje, že ratingové agentúry musia sprístupniť v centrálnom registri, ktorý zriadi CESR, informácie „o svojich historických výkonnostných parametroch a informácie o predchádzajúcich ratingových činnostiach“ (49). ECB je pripravená pomôcť Komisii a CESR pri tvorbe registra, ktorý bude mať význam v súvislosti s uskutočňovaním činností ESCB. Mala by sa nájsť rovnováha medzi úrovňou požadovaných informácií na uspokojenie potrieb užívateľov a nákladov ratingových agentúr na ich poskytnutie.

ECB má aj tieto odporúčania. Po prvé, z dôvodov jasnosti by bolo vhodné odlíšiť rozdelením do dvoch článkov navrhovaného nariadenia: i) ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na zverejnenie pre ratingové agentúry a ii) ustanovenia týkajúce sa zriadenia centrálneho registra CESR a povahy údajov a informácií, ktoré majú byť v registri uvedené. Po druhé, mali by sa spresniť druhy údajov a informácií, ktoré budú v registri dostupné. ECB si je vedomá toho, že tieto informácie budú zahŕňať „údaje o historických štandardných mierach jej ratingových kategórií“ (50). Po tretie, zber týchto informácií CESR, podmienky ich uchovávania, opatrenia týkajúce sa riadenia registra a prístupu do neho a všetky možné zmeny podmienok vzťahujúce sa na tento register a na ratingové agentúry v budúcnosti by sa mali dôkladnejšie preskúmať. To by si mohlo vyžadovať zavedenie podrobnejších ustanovení alebo použitie komitológie vo väčšej miere v navrhovanom nariadení, aby sa umožnilo prijatie technických opatrení, ktoré vymedzia princípy vzťahujúce sa na organizáciu a činnosť registra. CESR by mal tiež preskúmať možné synergie s inými iniciatívami. Po štvrté, register by mal zabezpečiť „dostupnosť relevantných, štandardizovaných údajov o výkonnosti ratingových agentúr, ktorá účastníkom trhu umožňuje uskutočňovať porovnania v celom odvetví“ (51). ECB odporúča poveriť CESR zostavením štatistiky, ktorá by monitorovala historický výkon ratingových agentúr, a jej pravidelným zverejňovaním. ECB tiež navrhuje členiť a uchovávať uvedené údaje v porovnateľnom formáte, ktorý by identifikoval cenné papiere a ich ratingy, na úrovni nástrojov a emitenta, na základe medzinárodného identifikačného čísla cenných papierov pre emisie a na základe štandardizovaného identifikátora pre emitentov. Ďalej je potrebné zabezpečiť, aby boli investori vo väčšej miere schopní posúdiť úverové riziká v ich portfóliách, t. j. investori by mali mať možnosť dospieť k vlastným záverom o štatistických vzájomných závislostiach ako sú napr. korelácie medzi kategóriami úverových ratingov vo vzťahu k rozličným druhom hodnotených subjektov alebo nástrojov.

14.

V navrhovanom nariadení je ratingová kategória vymedzená ako „ratingový symbol používaný na identifikáciu rôznych úverových ratingov pre každú triedu úverových ratingov na rozlíšenie rôznych rizikových charakteristík rôznych druhov hodnotených subjektov, emitentov a finančných nástrojov“ (52). Navrhované nariadenie ďalej ustanovuje, že ratingová agentúra musí uviesť „triedu úverových ratingov, o ktorých registráciu ratingová agentúra žiada“ (53). Tieto ustanovenia by sa mohli zjednodušiť spôsobom navrhnutým v prílohe k tomuto stanovisku.

15.

Navrhované nariadenie ustanovuje, že ratingová agentúra musí monitorovať úverové ratingy a svoje úverové ratingy reviduje „v prípade potreby“ (54). Uvedenie minimálnej frekvencie pre revíziu úverových ratingov by posilnilo záväzok a povinnosť ratingových agentúr pravidelne a aktívne monitorovať všetky ratingy, ktoré vydali. ECB preto odporúča takúto revíziu minimálne raz ročne. Navrhované nariadenie tiež ustanovuje, že keď sa zmenia ratingové metodiky, ratingové agentúry musia „prehodnotiť všetky úverové ratingy, ktoré vychádzajú z týchto metodík, modelov a predpokladov“ (55). ECB navrhuje spresniť, že táto podmienka sa vzťahuje len na používané úverové ratingy.

16.

Nestranní nevýkonní členovia správnej alebo dozornej rady plnia významnú úlohu, pokiaľ ide o nezávislosť a kvalitu úverových ratingov. Navrhované nariadenie ustanovuje, že títo nevýkonní členovia majú konkrétnu úlohu zabezpečiť, že neexistujú konflikty záujmov a dodržiavajú sa právne predpisy a procesy riadenia vrátane revíznej funkcie (56). Revízna funkcia predstavuje periodické revidovanie metodík, modelov a významných zmien metodík a modelov, ktoré ratingová agentúra používa, ako aj vhodnosti týchto metodík a modelov na hodnotenie nových finančných nástrojov (57). Vzhľadom na dôležitosť týchto úloh ECB odporúča, aby žiadosti o registráciu zahŕňali aj informácie o nestranných nevýkonných členoch správnej alebo dozornej rady (58).

17.

Navrhované nariadenie vyžaduje, aby ratingové agentúry archivovali záznamy, ktoré upravujú príslušné práva a povinnosti ratingovej agentúry a hodnoteného subjektu „najmenej počas trvania tohto zmluvného vzťahu s týmto hodnoteným subjektom“ (59). ECB odporúča zachovanie tejto požiadavky na obdobie najmenej dvoch rokov po skončení tohto vzťahu, aby sa umožnilo ex post preskúmanie v prípade, ak by to príslušné orgány požadovali (60).

18.

Malo by sa tiež posúdiť, či pravidlá v navrhovanom nariadení, ktoré bránia zamestnancom priamo zapojeným do procesu úverového ratingu, zamestnať sa v hodnotenom subjekte, sú dostatočne prísne na to, aby zabránili takýmto praktikám alebo ich obmedzili. Preto sa navrhuje, aby zamestnanci priamo zapojení do procesu úverového ratingu nemohli prijať kľúčovú riadiacu funkciu v hodnotenom subjekte pred uplynutím 18 (namiesto šiestich) mesiacov od vydania úverového ratingu (61).

19.

Výraz „dlhový nástroj“ by sa mal nahradiť výrazom „finančný nástroj“ (62).

20.

Ratingová agentúra musí každoročne vo svojej správe o transparentnosti sprístupniť finančné informácie o svojich príjmoch rozdelené na honoráre za úverové ratingy a neratingové služby s komplexným opisom každej z nich (63). V navrhovanom nariadení (64) by sa malo zohľadniť aj to, v akom rozsahu tieto „neratingové služby“ predstavujú „doplnkové služby“.